KORŇA. V osade U Šulcov, ktorá je od centra obce vzdialená približne tri kilometre a cesta peši sem trvá vyše hodinu, momentálne žijú len dvaja obyvatelia. Päťdesiatriročný Pavel Horčičák so svojou 86-ročnou matkou Máriou, o ktorú sa poctivo stará už dlhší čas. V lete je tam viac ľudí, chodia sem chalupári, občas sa ich tu nazbiera aj dvadsať. Chodia zvlášť vtedy, keď v hore začnú vytŕčať klobúky statné dubáky a na lúkach černieť čučoriedky, červenať maliny či rozvoniavať sladké ostružiny.
Mlyn je raritou
Čarovnú atmosféru dotvára aj miestna rarita - veterný mlyn. Nie je tomu tak dávno, čo ešte slúžil. V súčasnosti je majetkom Mariána Chrenšča, ktorý sa vraj chystá prinavrátiť mu pôvodnú krásu, dokonca ho sfunkčniť. Starosta Korne Jozef Kontrík hovorí, že kedysi patril rodine Gajdičiarovcov, ktorí na ňom mleli obilie na šrot. Osada vtedy nezívala prázdnotou, ako je tomu dnes. Ľudia tu mali svoje domovy, chovali domáce zvieratá, snažili sa prežiť. Mlyn im uľahčoval život, keďže pre krmivo nemuseli merať cestu do dediny.
Na mlyn a jeho slávu si pamätá aj Pavel, ktorý spomína, že ho priviezli z Ostravska a obilie sa mlelo najmä na šrot pre zvieratá.
Nad nákupom treba rozmýšľať
Oázu ticha si Pavel nevie vynachváliť. Život mu totiž pripravil nejeden kopanec. V Karvinej ťažko pracoval ako baník, po tom, ako ho opustila manželka, sa musel sám starať o šesť malých detí. Dnes je rád, že všetky sú obrazne povedané „na poriadku" a prídu si s úctou a láskou pozrieť na kopanice svojho otca i starú matku.
Pavel vie, ako sa dá na samote prežiť. Aj počas tejto zimy, keď tu boli až dvojmetrové záveje, si vedel poradiť. Ľudia z mesta bežia pre každú „somarinu" do obchodu. Tu - na kopcoch, sa treba premyslene zásobiť. „Sviečkami, zápalkami, soľou, cukrom i ďalšími potrebnými vecičkami," vysvetľuje lazovník. Keby bolo treba, vedel by aj chlebík upiecť na starom šporheli. Od hladu by určite nepomreli.
Problém nastal, keď ho museli hospitalizovať v špitáli. Mamu zviezli pomocou dvoch poníkov do dediny. Načas zostala bývať u vnučky. Keď syna pustili, chcela sa vrátiť aj ona. Napýtali vraj kone, no tie takmer po krk zapadli a tak starká musela vydržať, kým zimisko ustúpi.
V lete je to lepšie. Dolu Pavel schádza aj každý druhý deň. K poslednej autobusovej zastávke pravidelne prichádza pojazdná predajňa, kde si kúpi všetko potrebné. Keď treba lieky, zíde nižšie do dediny.
Chalúpku zasiahol blesk
Predčasom však došlo v krásnej doline k tragédii. Blesk zasiahol krásne zrekonštruovanú chalupu staršej pani, ktorá sa sem po rokoch strávených na Morave, chcela vrátiť. „Bolo to strašné, veľmi ma to vyľakalo. Bolo to tu ako v pekle," spomína Pavel. Chalupa ľahla popolom. Starosta vraví, že keď prišli hasiči, už sa nedalo pomôcť.
Po tom, ako obdivujeme zakvitnuté údolie nás začne obchádzať hrôza keď si predstavíme, ako vo vzdialenej osade, kde nie sú žiadne zásobárne vody, iba malé studne, mohol oheň zničiť všetky tunajšie drevenice. Našťastie sa tak nestalo. Pavel vraví, že hasičov privolal mobilom. Veru, technika má aj v tomto kúte svoj význam.
Pri schádzaní do doliny nám starosta prezrádza, že s mlynom, ktorý mnohí označujú aj za jeden z divov Kysúc, má svoje plány tiež obec. „Máme ho na pohľadniciach, no ľudia by ho chceli vidieť na vlastné oči. Na kopce sa však preň nikomu nechce šliapať. Aj preto uvažujeme, že v obci urobíme jeho repliku."
