ČADCA. Kysucké múzeum v Čadci pripravilo pre návštevníkov v nedeľu 26. júla celodenný bohatý kultúrny program venovaný ovčiarskemu remeslu. Počas podujatia môžete vidieť strihanie oviec, čerchlanie a kramplovanie vlny, nebude chýbať výroba a ochutnávka syrových výrobkov či bryndzových halušiek.
V Oščadnickom dome si môžete pozrieť výstavu ľudových hudobných nástrojov Bartolomeja Gernáta z Turzovky, ktorý sa so svojou hudobne nadanou rodinou predstaví aj v programe o 13.30 hodine na pódiu pri objekte Krčma z Korne.
Ovčiarstvo na Kysuciach
Valasi sa na Kysuciach objavili na začiatku 16. storočia. Prišli sem na pozvanie zemepánov z Budatína, Strečna a Hričova, ale tiež živelne pri postupe hrebeňom Karpát z východu na západ. Oblasť horných Kysúc - územia okolo stredného a horného toku rieky Kysuca a tiež oblasť Bystrickej doliny bola pokrytá rozsiahlymi lesmi a horskými lúkami a trvalo neosídlená a hospodársky nevyužívaná. Valasi využívali pre pôvodné obyvateľstvo neznáme formy hospodárenia vyššie položených Kysúc.
Hlavným zamestnaním valachov bolo horské pastierstvo na horských lúkach, salašnícky chov valašského dobytka, najmä oviec a spracovanie produktov z chovu oviec. Valašské ovce sa chovali predovšetkým pre mliečnu produkciu (výroba bryndze a syra) a vlnu (výroba huní). Chov sa tak odlišoval od ovcí chovaných v nižších polohách, kde sa zameriavali najmä na mäso a vlnu.
Názvom valasi označujeme sociálnu skupinu obyvateľstva osídľujúceho na základe valašského práva horské oblasti Karpát. Valasi pôvodne pochádzali z rumunského Valašska. Počas postupného osídľovania Karpát sa spočiatku zmiešavali s rusínskym obyvateľstvom. V 16. a 17. storočí tvorilo jadro valachov domáce slovenské obyvateľstvo, ktoré pred narastajúcim feudálnym hospodárskym útlakom opustilo roľnícky spôsob života a začalo sa zaoberať kočovným hospodárskym pastierstvom.
Okrem horského pastierstva boli valasi využívaní aj na vojensko-strážnu službu. Prostredníctvom valašských pastierov sa na Kysuce dostalo valašské právo, ktoré spočívalo v dočasnom oslobodení jeho užívateľov od odvádzania feudálnych dávok, oslobodení od robotných povinností a vo voľbe valašského vojvodu.
Valašské právo, ktoré sa vyvinulo z nemeckého práva, bolo súhrnom právnych zvyklostí a noriem a zodpovedalo spôsobu života valašských pastierov. K rozšíreniu valachov na Kysuciach prispeli najmä zemepáni. Tí v nich hľadali nový zdroj príjmov z dovtedy hospodársky nevyužívaných oblastí horných Kysúc - valašské dávky, ktoré museli valasi odvádzať po uplynutí danej lehoty 6-20 rokov, počas ktorej boli oslobodení od feudálnych dávok.
Bol to najmä valašský dvadsiatok z dobytku, mliečne produkty, hune, kožky z lesných zvierat, med, jariabky, a. p. Zemepáni začali zakladať valašské osady, čím chceli trvalo usadiť kočujúcich valachov na svojich panstvách. Salašnícky chov oviec predstavoval najvyššiu formu chovu oviec v oblasti Kysúc. Aj keď už v 19. storočí začalo salašnícke hospodárenie upadať, pretrvalo aj 20. storočie a v malej miere vydržalo až do súčasnosti.