Griga si čakanie na ponuku kráti hubárčením, golfom a tenisom

Žilina vyhrala nad Kišiňovom 2:0. Ako hodnotíte výkon MŠK?
- Absolútne zaslúžené víťazstvo Žiliny. Myslím si, že aj v odvete to Žilina zvládne v pohode. Má predsa len o triedu kvalitnejšie mužstvo ako Dacia.

Kedy ste naposledy videli hrať Žilinu?
- Naposledy som ju videl hrať na jar v dvoch zápasoch, asi tri mesiace som ju nevidel. Hra sa zmenila, predsa len, keď odídu hráči ako Štrba, tak sa mužstvo zmení. Neviem posúdiť, aká kvalitná je Dacia oproti slovenským súperom. Futbal sa mi páčil, Žilina mohla dať v prvom polčase dva góly úplne bez problémov.

Ako často ste v Žiline?
- Do Žiliny chodím pravidelne každý mesiac - dva pozrieť rodičov. Mám tu známych a kamarátov, dosť cestujem, takže som rozcestovaný.

Nelákali vás funkcionári MŠK trénovať ich tím?
- Nie.

Bývate a žijete v Prahe. Naposledy ste trénovali Viktoriu Žižkov. Teraz netrénujete. To nik nechce angažovať trénera, ktorý mal úspechy?
- Neprišla zatiaľ pre mňa adekvátna ponuka. Po skončení v Žižkove som ich mal niekoľko, ale nechcel som hneď začať inde. Potreboval som si nechať určitý časový priestor. Teraz v lete som čakal zaujímavú ponuku, ale neprišla. Tak to však vo svete chodí, budem na ňu čakať, ale nie som z toho nervózny.

Futbal vám však chýba, nie?
- Jednoznačne. Tréner, ktorý desať mesiacov netrénuje, pociťuje hlad po futbale. Stále som však v spojení s futbalom, pozerám ho, chodím na zápasy, stále sa mu venujem. Každodenný kontakt s mužstvom mi však určite chýba.

Musí vám ponuku podľa vášho gusta ponúknuť slovenský alebo český klub, alebo by ste brali aj iný zahraničný mančaft?
- V trénerskej kariére mi chýba iba zahraničie, kde by som sa musel dohovárať v cudzej reči. To by som chcel zažiť a skúsiť. Okrem toho som však už trénoval tímy, ktoré hrali o záchranu aj postup, prvoligové aj druholigové, reprezentáciu aj majstrovský tím.

Mohlo by to byť aj v Holandsku, kde ste ako hráč pôsobili?
- Nevidím v tom problém. Slovenskí a českí tréneri nemajú veľké meno a nemôžu si vyberať, nemajú také meno. Nemám vysnívanú krajinu, v ktorej by som chcel trénovať.

Ako si spomínate na pôsobenie na lavičke Žiliny, ktorú ste v sezóne 1995/96 viedli v 2. lige?
- Bol to môj prvý angažmán po skončení hráčskej kariéry. Predtým som sa venoval rok a pol právnickej praxi. Na začiatku trénerskej dráhy bolo vo mne veľa nadšenia, ale aj trénerských chýb, keď sa na to pozerám spätne. Robil som to však so srdcom a rád na tú sezónu spomínam, hoci to bolo pre mňa aj psychicky náročné. Bolo to asi najťažšie obdobie počas mojej trénerskej kariéry. Cítil som ako žilinský rodák veľkú zodpovednosť voči Žiline, ktorá nepatrila do druhej ligy. Najdôležitejšie ale je, že sa to podarilo a odvtedy Žilina nevypadla.

Čo hovoríte na súčasnú slovenskú mužskú reprezentáciu? Má šancu postúpiť na záverečný šampionát majstrovstiev sveta?
- Rozprával som sa s trénerom Weissom na tému postupu, ale počúva to zrejme dennodenne z každej strany. Všetci by sme potrebovali úspech v podobe postupu, ale to si uvedomuje aj on. Žijem v českom prostredí a vidím, ako sa Česi pripravujú a zmenou vo vedení cítia aj zmenu v šanciach na postup. Slováci to budú mať ešte ťažké, nielen proti Čechom, ale aj v ďalších troch dueloch. Kým je aj matematická možnosť, že nemusíme postúpiť, tak treba byť ostražitý, posledné kroky bývajú vždy najťažšie. Držím však celej reprezentácii palce, nakoniec, celý národ verí, že sa postup podarí. Zápas v Česku som videl naživo na Letnej a taký emotívny zápas som ako divák už dávno nezažil a už vôbec nie ako tréner. Máme to dobre rozohrané, treba to len dotiahnuť do konca.

Český futbal je o niečo ďalej na reprezentačnej aj na klubovej úrovni, aj keď to tak momentálne nevyzerá. Čo chýba nášmu, aby sa dostal viac do popredia?
- Slovenské kluby sa potrebujú presadiť v Európe tak, ako sa to podarilo Petržalke, alebo naposledy Žiline. Potrebujeme mať aj šťastie, aby sme sa dostali na niektorý zo šampionátov, aby sa vytvorila generácia ako v Česku, kde od roku 1996 hrávali Nedvědovia, Kollerovia a Poborskí a tí to ťahali niekoľko rokov. Teraz Čechom končí výrazná generácia a nie sú o nič ďalej ako my. Čo sa týka mladej generácie, tak to máme lepšie rozohrané, máme lepšie vyhliadky do budúcna ako, napríklad, Česi. Príchodom trénera Weissa sa zdá, že prišlo aj povestné "šťastíčko", ale treba byť pokorný, aby sa nás udržalo. Aby sme si nemysleli, že už sme niečo dokázali. My sme totiž v skutočnosti ešte nič nedokázali, či už na reprezentačnej, alebo na klubovej úrovni. Treba poctivo pracovať, nebyť príliš hore, ale ani dole. Preto je aj dôležité, aby slovenské kluby postúpili momentálne čo najďalej v európskych pohároch, aby stúpali koeficienty a aby hráči mali medzinárodné skúsenosti. Aj pre mladých chlapcov v Žiline bol zápas s Daciou ťažký, no krok po kroku budú rásť. Česká liga nie je príliš kvalitná, z nej takisto najlepší odchádzajú. Naše kluby nemôžu mútiť vodu v Lige majstrov. To, čo sa pred pár rokmi podarilo Petržalke, bolo úžasné, ale myslím si, že je šanca, aby to niektoré kluby v budúcnosti napodobnili.

Je česká liga lepšia iba v marketingu, alebo to je aj lepšími štadiónmi a kultúrou prostredia na nich?
- Áno, v tomto sú naši západní susedia o krok ďalej. Futbal je v Česku bohatší. Súvisí to však s tým, že Sparta a Slavia hrali často skupiny Ligy majstrov, alebo sa dostali ďaleko v Pohári UEFA, nehovoriac už o tom, koľkokrát sa česká reprezentácia prebojovala na záverečný turnaj majstrovstiev Európy či sveta. Prostriedky, ktoré získali v medzinárodných zápasoch, investovali späť do futbalu a to nášmu futbalu chýba. Za desaťročie sú to miliardy a o tom to je. Treba, aby do slovenského futbalu natieklo viac peňazí a potom to bude zaujímavejšie pre všetkých. Keď sa pozriete na štadión v Žiline, je to úžasné. Bohužiaľ, na Slovensku nie je viac takých stánkov futbalu. Na takýto kultúrny štadión by ľudia prišli všade. Aj obecenstvo je tu omnoho vyspelejšie. Klobúk dolu pred ľuďmi, ktorí v Žiline futbal robia, pretože tento štadión je porovnateľný s inými v Európe. Nie je síce honosný, ale útulný a šitý na mieru.

Ako najradšej oddychujete?
- Športujem. Hrám tenis, dal som sa na golf, ale bol som aj na hubách.

Aj ste niečo našli?
- Áno, asi 350 dubákov, niečo fantastické. Dnes mám krásny deň, Žilina vyhrala 2:0, ja som mal tričko plné hríbov.

Máte svoj obľúbený hubársky revír?
- Je to na Liptove, bol som v Liptovskej Kokave, tam máme miestečka. Máme to v rodine, všetci radi hubárčime. Pre mňa je to teraz vzácne, lebo v Prahe sa tomu nemám kde venovať. Po tomto úlovku som však spokojný.

Golf ste boli vyskúšať v Rajci?
- Áno, ale nielen tam. Chodím aj na rôzne tenisové turnaje, navštevujem futbalové zápasy. Mám bohatý program, určite sa nenudím.

Je o vás známe, že určitý čas v roku trávite v Indii. Čo presne tam robíte?
- Chodím si tam pravidelne odpočinúť. Tak ako niekto jazdí na dovolenku na Istriu, tak ja chodím do Indie.

Čím je pre vás zaujímavá a čím vás oslovila India?
- Keď prídete do Indie, tak si uvedomíte niektoré veci a fakt, v akom komforte žijeme. My sa stále na niečo sťažujeme, ale pritom môžeme byť veľmi šťastní, že žijeme tam, kde žijeme. India je síce chudobná, ale je bohatá niečím iným. Chodím tam rád aj preto, aby som si to každý rok uvedomil.

Dá sa niečo z Indie preniesť na Slovensko?
- Ja si odtiaľ prenášam veľa pozitív a snažím sa celý rok žiť podľa toho. Každý si však môže odtiaľ priniesť niečo dobré a nielen z Indie. Niekto si prináša dobré do života z potuliek po horách, niekto z dovolenky na Istrii, každý si nachádza svoju filozofiu inde.

Stíhate sledovať aj moderné trendy v tréningu?
- Samozrejme. Každý tréner, ktorý chce napredovať, sa musí obzerať aj po nových veciach.

Ktorý štýl futbalu, alebo ktorý klub vás svojou hrou najviac oslovuje?
- Myslím si, že futbal a hráčsky materiál, ktorým disponuje FC Barcelona, by chcel trénovať asi každý tréner. Veľkosť trénera ale spočíva aj v tom, ako sa vie prispôsobiť podmienkam a kádru, ktorý má k dispozícii, a dať to nejako dohromady. Nie je umenie trénovať a povedať, ja nemám hráčov, alebo hrať s „drevákmi" a chcieť hrať futbal ako Barcelona.