HORNÝ VADIČOV. Rodina Bízikovcov je v Hornom Vadičove známa. A nielen v Hornom Vadičove, ale aj v celej Vadičovskej doline. Miroslav Bízik so svojou manželkou a dvomi synmi oživujú a udržiavajú v povedomí ľudí kysucký folklór.
„Hudbe a najmä folklóru sa venujem už odmalička. Dlhé roky som s rodičmi býval v Žiline. Tu do Vadičova sme chodievali k starej mame. Pamätám si, že vždy v obecnom rozhlase hrala vadičovská muzika. Práve to ma tu možno potom, keď som sa oženil, pritiahlo," hovorí o svojej láske k hudbe Miroslav Bízik. Práca na dedine okolo statkov, na poli, okolo domu ho nesmierne bavila. „Túžil som po takomto živote. Takto som si predstavoval aj svoju budúcnosť - na dedine."
Terchovská muzika má prvky vadičovskej
Miroslav Bízik začínal hrou na harmonike, keď mal asi štrnásť rokov, postupne prešiel k heligónke a v Rozsutci hral aj na husle a píšťalu. „Na harmoniku som chodil do ľudovej školy umenia, na ostatné nástroje, vrátane huslí, som sa naučil hrať sám," pokračuje vadičovský folklórista. Hru na husle zvládol veľmi rýchlo. „Veľmi som to chcel vedieť. Počúval som kazety, prehrával rôzne tóny, niečo som sa priučil aj od kamarátov zo súboru," spomína.
V čase účinkovania v Rozsutci vnímal muziku skôr z terchovskej strany. Hoci sa mu veľmi páčila aj vadičovská. Zdalo sa mu, že niečo majú spoločné a obidve ho rovnako chytili za srdce. Až neskôr sa dozvedel, že terchovská muzika prevzala niektoré prvky z tej vadičovskej. „Vadičovskí muzikanti chodievali cez chotár hrávať na svadby do Terchovej. Boli tam veľmi obľúbení a známi. Tak sa dostali prvky vadičovského folklóru do toho terchovského," vysvetľuje zanietene Miroslav Bízik.
Maťko sa chce naučiť hrať na heligónku
V súčasnosti je Miroslav Bízik zaneprázdnený svojou prácou, rodinou, dokončením rodinného domu. Na hudbu si však nájde vždy čas. A aby rodina bola čo najviac pokope, do tajov a krás folklórnej hudby zasvätil aj svoju manželku Annu a dvoch synov - desaťročného Martina a sedemročného Matúša. Martin hrá v rodinnej hudbe Bízikovci na husle, otec doprevádza svojich synov na harmonike alebo heligónke a Matejovým hudobným nástrojom sú zatiaľ jeho hlasivky. „Chcem sa však naučiť hrať na heligónku," oznamuje nám malý folklórista.
Rodina Bízikovcov sa so svojimi piesňami nielen z vadičovského, ale aj oravského regiónu predstavila už na nejednom festivale či súťažnej prehliadke. „Každoročne vystupujeme na vadičovských slávnostiach, ktoré spoluorganizujem. Chlapci mali veľký úspech aj na súťaži Vianočný zvonček," pokračuje Miroslav Bízik.
Miroslav Bízik prezradil, že veľa spolupracujú aj so známym folklóristom Jozefom Pavlusíkom. „Je starší a má väčší prehľad o zvykoch a tradíciách, ktoré chceme udržať a podávať ďalej aj ďalším generáciám," hovorí. Veľa im vraj pomáhajú aj ľudia z dediny. Najmä tí skôr narodení. Usmerňujú ich, ako majú čo robiť, kde aký tón potiahnuť.
Chlapcom dokonca zo začiatku požičiavali aj kroje. Dnes už majú svoje vlastné - ušité. Miroslav Bízik má vraj doma aj dva kroje po svojom starom otcovi, na vystúpenia si však musel dať ušiť vlastný. „Nevpracem sa ani do jedného z nich. Kedysi boli chlapi akísi menší, ale o to mocnejší," vysvetľuje.
Hrá aj na organe
Texty piesní zasa berú od rôznych pamätníkov z dediny. Veľa im vraj pomáhajú Jožka Kapitulčinová, Júlia Remišová a Gitka Urbaníková, ktoré tvoria aj miestnu ženskú folklórnu skupinu. „Aj vďaka takýmto ľuďom môžeme robiť to, čo robíme. Ich ústretovosť a pomoc je nenahraditeľná," vyznávajú sa Bízikovci.
Miroslav Bízik precestoval vďaka folklóru kus sveta. Bol v Amerike, v Brazílii, Francúzsku či Taliansku. Prial by si, aby v šírení našich tradícií nielen po Slovensku, ale aj celom svete pokračovali i jeho synovia. Je tiež spoluzakladateľom občianskeho združenia Vadičovský folklórny prameň, ktorý v obci funguje práve kvôli udržaniu dávnych zvykov a tradícií.
Aby toho nebolo málo, Bízikovcov môžete počuť aj v miestnom kostole. A to nielen pri vianočných či iných významných príležitostiach, ale takmer na každej svätej omši. Miroslav Bízik totiž hrá vo vadičovskom kostole na organe a jeho manželka ho doprevádza tým, že spieva žalmy.
„Na organe hrám asi rok. Naučila ma na ňom organistka, ktorá musela odísť. Išlo mi to celkom rýchlo. Asi preto, že hudbu beriem ako moje poslanie. Vnímam ju odvšadiaľ," zakončil Miroslav so zanietením v hlase.
