BRATISLAVA. Významná osobnosť slovenskej kinematografie, filmový scenárista, režisér, dokumentarista a etnológ, priekopník etnografického dokumentu, vysokoškolský profesor PhDr. Martin Slivka, Csc. sa narodil pred 80 rokmi, 1. novembra 1929 v Spišskom Štiavniku. Vo svojej práci sa venoval aj výskumu slovenského ľudového divadla a folklóru a bol spoluzakladateľom medzinárodného festivalu Etnofilm Čadca. Je jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry a umenia vôbec. Podpísal sa pod vyše 140 filmov, prevažne autorských (bol autorom námetov, scenárov aj režisérom) a stal sa priekopníkom tzv. etnografickej línie slovenského dokumentarizmu.
Študoval v Prahe
V roku 1955 absolvoval Martin Slivka odbor dokumentárneho filmu na pražskej Filmovej akadémii múzických umení (FAMU) u profesora Karola Plicku, ktorý sa pre neho stal vzorom a inšpiráciou. O svojom obľúbenom učiteľovi, ktorý patril medzi zakladateľov filmárskej tvorby na Slovensku, napísal publikácie Karol Plicka vo filmovej faktografii a Karol Plicka - básnik obrazu. V roku 1963 skončil Martin Slivka štúdium etnografie a folkloristiky na Filozofickej fakulte UK v Prahe.
Od roku 1955 pracoval ako dramaturg a scenárista, v roku 1959 nakrútil svoj prvý režijný film. Od roku 1967 bol režisérom v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave, od roku 1977 pôsobil ako pedagóg na VŠMU v Bratislave. Okrem spomínaných publikácií o Karolovi Plickovi je autorom ďalších kníh - Slovenský národopisný film (1982) a Pavol Socháň (1985), napísal niekoľko štúdií a statí do zborníkov a katalógov prevažne k festivalom s národopisnou a etnografickou tematikou. Za svoju tvorbu Martin Slivka získal niekoľko desiatok domácich aj zahraničných významných ocenení. Prvé významné ocenenie v zahraničí získal za film Voda a práca (1963) - Zlatého draka na krakovskom MFF v roku 1964. Jeho film Odchádza človek (1968) zaradilo UNESCO do kultúrneho svetového dedičstva (1995), tento film je zaradený aj do Zlatého fondu slovenskej kinematografie (1995) medzi 25 najvýznamnejších diel slovenskej kinematografie.
Film Odchádza človek získal významné ocenenia aj vo švajčiarskom Nyone, ale aj na festivaloch Arsfilm Kroměříž, Academiafilm Olomouc, na prehliadke Dni krátkeho filmu v Karlových Varoch. Martin Slivka získal trikrát cenu IGRIC (1966, 1968, 1995) a v júni 2002 od Klubu filmových novinárov SSN Cenu slovenskej filmovej kritiky 2002 za kritickú a publicistickú činnosť. V roku 2002 mu udelili štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za významné zásluhy o rozvoj slovenskej kinematografie.
Smrť ho prekvapila pri práci
Medzi ocenené filmy režiséra Martina Slivku patria: Za tajomstvom mohýl, Ikony, Metamorfózy vlákna, Odosobnení, Posledná večera, Hra o svätej Dorote, Národný umelec profesor Karol Plicka, Ľudovít Fulla, Slovenská filharmónia, Telgárt-Švermov, Roľnícka práca včera a dnes, Kresané do dreva, Mária Medvecká, Medovnikár, Pavol Socháň, Deti vetra, Páter Juraj Vojenčiak, Karol Sidor. Významný v jeho filmografii je aj projekt Ľudová kultúra na Slovensku 1.-13. (1972-1974), ktorý nakrútil pre Slovenskú televíziu. Smrť zastihla Martina Slivku pri rozpracovanom projekte Francúzski partizáni.
Zomrel 23. septembra 2002. Médiá vtedy písali: Odišiel Martin Slivka: Filmár svetového formátu. Režisér Martin Šulík o ňom v roku 2007 nakrútil veľmi úspešný dokumentárny film s názvom Martin Slivka - muž, ktorý sadil stromy. Slovenský filmový ústav (SFÚ) pripravil publikáciu Ostáva človek Martin Slivka, ktorá vyšla tohto roku a voľne nadväzuje na film Martin Slivka muž, ktorý sadil stromy režiséra Martina Šulíka.
