RAKOVÁ. V Rakovej majú problémy s diviakmi. Stratili plachosť a neobávajú sa prísť k ľudským príbytkom. Viacerým obyvateľom spôsobili škody v záhradách. Prednosta obecného úradu Miroslav Mareček hovorí, že sa dostali aj na dvor materskej školy v časti Fojstvo, ktorý rozrýpali. „Škoda je minimálne tisíc eur. Areál, kde sa deti hrali, musíme znova zorať, skultivovať a urobiť nové pieskovisko. Takisto treba opraviť plot, ktorý poškodili," sťažuje si prednosta.
Mareček hovorí, že zvieratá zničili aj cintorín. Bude podľa neho treba upraviť trávnik, čo bude pre obec znamenať ďalšie náklady.
Poľovníci vraj kvóty plnia
Rokovanie s poľovníkmi o odstrele vraj bolo neúspešné. Oni si vraj kvóty plnia, navyše zvieratá šarapatia v intraviláne obce, kde sú podmienky odstrelu iné, než v revíroch.
Rovnako je to aj s preplácaním škôd. Ľudia si ich môžu nárokovať v prípade, že im vznikla v oblasti, kde majú poľovníci revír. Ide teda o začarovaný kruh.
Diviaky šarapatia aj v susednej obci Zákopčie. Len nedávno tam úplne zničili zrekonštruované ihrisko. Obyvatelia ich dokonca videli na verejnej ceste i v blízkosti svojich obydlí.
Po poľovačke ich možno ubudlo
Člen Poľovníckej spoločnosti Husárik, ktorá spravuje časť revíru v katastri Rakove, Ivan Paluš nám povedal, že diviaky za noc prejdú aj 40 kilometrov. Hovorí, že migrujú tiež kvôli potrave. V minulosti vraj poľnohospodársky podnik v Rakovej mal lány kukurice a aj preto tam zver chodila za potravou. Tento rok sa však farma preorientovala na iné plodiny, diviaky preto šarapatia inde. Plán lovu a chovu sa robí na základe sčítania zveri. Stav diviakov je podľa Paluša pri sčítaní nižší, postupne sa zvyšuje, keďže zvieratá prichádzajú aj z iných oblastí Kysúc. Dodáva, že tohtoročný plán odstrelu splnili , dokonca ho o niekoľko kusov navýšili. Na diviakov bola zameraná aj sobotňajšia poľovačka, ktorá mala znížiť stav tejto zveri. Či pomohla, ukážu už najbližšie dni.
Diviaky sa živia rozmanitou potravou, rýchlo behajú a vynikajúco plávajú. Uprednostňujú listnaté a zmiešané lesy a radi sa váľajú v bahne. Samice sa zvyknú zoskupovať do čried pozostávajúcich z 20 aj viac jedincov. Inak samotársky žijúce samce sa k týmto čriedám niekedy pripájajú, najmä v období rozmnožovania. Pária sa v zime medzi novembrom a januárom. Samica privádza na svet 4-12 mláďat.
