KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Všetko sa to začalo pred dvadsiatimi rokmi. Rozhýbali sa masy ľudí a skoncovali s dlhoročným komunistickým režimom. Bol skostnatený a nedokázal sa brániť. Padol zo dňa na deň - ako domček z karát.
V dnešných dňoch si pripomíname 20. výročie vypuknutia tzv. nežnej revolúcie. Volajú ju aj zamatová revolúcia. Uskutočnila sa bez krviprelievania. Jedným z jej hlavných predstaviteľov na Kysuciach bol Anton Straka. Vtedajší učiteľ na Základnej škole v Krásne nad Kysucou. Stál na čele Verejnosti proti násiliu (VPN). Ako si sám na obdobie spomína, prvou „vzburou" učiteľov bolo hlasovanie v učiteľskom zbore o Niekoľkých vetách. Uznesenie Komunistickej strany Československa (KSČ) k tomuto dokumentu verejne odmietli piati učitelia zo zboru.
Nikto nevedel ako sa to skončí
„November bol síce na spadnutie, ale nikto nevedel, ako sa to môže skončiť. Pomstu komunistov sme veľmi dobre poznali. Prvou, kto v Krásne stál so slovenskou zástavou, bola Vincka Tvrdá s rodinou," hodnotí vtedajšiu situáciu Anton Straka.
Na počiatočnom mítingu v kine Lipa sa do VPN v Krásne nad Kysucou prihlásilo vyše 450 obyvateľov. Zápisnice a dokumenty k týmto udalostiam má Straka starostlivo odložené. Kuriózne bolo, že prišli aj straníci a podpisovali hárky VPN. Svoje stranícke preukazy pritom hádzali do koša v rohu miestnosti, hoci ich o to nikto nežiadal. „Akoby tušili, že o dvadsať rokov neskôr budú hrať prvé husle v biznise, politike a znovu balamutiť národ," hovorí s trpkosťou niekdajší hlavný organizátor VPN.
Anton Straka je v súčasnosti spisovateľ a básnik, predseda odbočky Spolku slovenských spisovateľov v Žiline. Zaujímalo nás, či sa v jeho diele odrážajú aj udalosti spred dvadsiatich rokov a ako sa na ne pozerá dnes, z nadhľadu.
Pripravuje román
„Mnohé som zachytil v románe, ktorý v krátkom čase vyjde," hovorí Anton Straka. „Myslím si, že sa v ňom nájdu mnohí, pretože prechod z jedného systému do druhého bol dramatický v osude každého človeka. Na každom zanechal stopy."
Najviac si cení získanú slobodu v širšom slova zmysle, možnosti cestovania, štúdia a, samozrejme, aj zodpovedného podnikania. Trápi ho však, že demokracia so sebou priniesla tiež biedy a každodenné starosti veľkému počtu obyvateľov. Verí, ako veril vždy, že sa aj táto situácia obráti k lepšiemu, aby človek naozaj mohol žiť nielen slobodne, ale aj primerane kvalitne.
