BRATISLAVA. „Zálusk obnoveného poľského štátu na slovenské územia sa začal už hneď v roku 1918, keď Poľsko okupovalo viaceré pohraničné obce, vrátane Kežmarku. V júli roku 1920 dohodové mocnosti pririekli Poľsku 27 oravských a spišských obcí, z ktorých dve sa v roku 1924 ČSR vrátili," uviedol pre agentúru SITA historik Martin Lacko.
Vtedajšia československá diplomacia na čele s ministrom Edvardom Benešom na zotrvaní integrity Spiša a Oravy podľa Lacka kategoricky netrvala, uprednostnila udržanie priemyselne a strategicky dôležitejšieho Tešínska. „Ďalšiu šancu na expanziu na úkor južného suseda poľská politika vycítila v roku 1938. Vedno s nacistickým Nemeckom a horthyovským Maďarskom nastoľovala voči ČSR nové územné požiadavky. Strategickým cieľom poľskej zahraničnej politiky bolo v tom čase vytvorenie spoločnej hranice s Maďarskom," upozornil Lacko.
Keď sa o rok neskôr karta obrátila a Nemecko zaútočilo proti svojmu bývalému spojencovi, Poľsku, situáciu podľa Lacka využila aj SR. „Za priamu podporu nemeckého ťaženia Slovensko spätne získalo svoje bývalé obce, resp. ich časti. Najprv tie, ktoré Poľsko okupovalo od novembra 1938 - Čierne, Skalité, Svrčinovec na Kysuciach, Hladovku, Suchú Horu na Orave, /Tatranskú/ Javorinu, Mníšek nad Popradom, Lysú nad Dunajcom, Lesnicu, Nižné Šváby, Vyšné Šváby na Spiši.
Po istom váhaní dali nakoniec Nemci súhlas aj na pripojenie väčšiny bývalých slovenských obcí, teda tých, ktoré boli odstúpené Poľsku v roku 1920," pripomenul historik. Na Spiši išlo o obce Čierna Hora, Durštín, Fridman, Jurgov, Kacvín, Krempachy, Lapšanka, Nedeca, Nižné Lapše, Vyšné Lapše, Nová Belá, Repiská, Tribš. Na Orave to boli Bukovina-Podsklie, Harkabúz, Chyžné, Jablonka, Malá Lipnica, Veľká Lipnica, Nižná Zubrica, Vyšná Zubrica, Orávka, Pekelník, Podvlk, Sŕnie.
Po právnej stránke proces spečatila nemecko-slovenská medzištátna zmluva z 21. novembra 1939, na ktorú nadväzoval vyššie spomenutý ústavný zákon. „Po skončení druhej svetovej vojny však obnovená ČSR prišla nielen o Podkarpatskú Rus, ale už druhýkrát aj o 25 oravských a spišských obcí. Stalo sa tak aj napriek výraznej snahe ich obyvateľstva o zotrvanie na Slovensku, ako aj jeho silnému odporu voči poľskej štátnej moci, ktorý miestami prechádzal do ozbrojených akcií. Hoci išlo o bolestivú stratu, Orava prišla o 20 percent územia, Spiš asi o päť percent, dnes táto problematika upadá do zabudnutia.
Náhodný návštevník smerujúci napr. na známe trhy v Jablonke sa tu nijako nedozvie, že obec bola stáročia súčasťou Slovenska. Jednou z hlavných príčin je desaťročia trvajúca silná polonizácia; jej súčasťou bolo aj odstránenie nielen slovenských nápisov, ale vôbec verejných dokladov, ktoré by návštevníkovi pripomenuli slovenské korene tejto obce," zdôraznil Lacko.
