LODNO. Insitného maliara z Lodna, Martin Roman, sa vo svojich maľbách, akýchsi žánrových obrázkoch, prenáša v spomienkach do minulosti, do gazdovských a furmanských čias, pretože sa snaží zachytiť atmosféru niekdajšej doby. Krajinky, rozličné zátišia, kosci, starý mlyn, žena, ktorá múti mlieko, tkáčka, nočný hlásnik.
To sú témy jeho obrazov. A ešte nespútaná príroda, vysoké skaly a bralá, divoké lesy. Dokáže maľovať nielen na plátno, ale aj na stenu domu - obrázky, ornamenty, kvety, kto si ako zažiada. Zreštauroval už množstvo starých sôch svätcov, postavených v okolitých obciach, lebo sa do nich zahryzol zub času. Pritom tento nadaný človek, ktorý má svoj zrelý vek a je na dôchodku, už od pätnástich rokov fotografuje. Ruka v ruke s touto činnosťou a maľovaním ide ďalšia jeho záľuba, a tou je kronikárstvo.
Kronikár obce
Veru si v Lodne asi ťažko budú vedieť predstaviť lepšieho, usilovnejšieho a všestrannejšieho kronikára, akým je v súčasnosti Martin Roman. Aj pri našej návšteve povykladal na stôl svoje objemné kroniky. Má ich vraj šesť a všetky sú zaplnené.
„Kronikárstvu sa musí človek venovať celou svojou dušou," vyznáva sa zo svojej záľuby pán Roman. „Zaujímavú udalosť treba ihneď zachytiť, lebo keby som si ju odložil, hneď by k nej pribudli ďalšie. Zhromažďovali by sa."
Prezradil, že má odložené aj kalendáre so všetkými udalosťami - je ich asi päťdesiat. To ak by sa potreboval k niečomu vrátiť, doplniť záznam. Športovú kroniku robí od roku 1956. Bol ešte len žiakom, keď urobil prvú fotku. Tieto staré snímky, ale aj najnovšie fotografie, nájdeme v kronike. Ďalšia kronika je požiarnická alebo v súčasnosti hasičská. Najkrajšie a na dokumentárny materiál najbohatšie sú však obecné kroniky a kronika kostola, ktorý vysvätili v roku 2000. Sú originálne a veľmi pekné.
Maľované stránky kroník
Krása a originalita kroník Martina Romana spočíva v tom, že na prvý pohľad pritiahnú každého čitateľa či záujemcu o tento druh činnosti. Čím? Prekrásnymi maľbami, ktoré dopĺňajú faktografický i fotografický materiál. Pán Roman jednoducho v sebe nezaprie dušu maliara. Každá nová téma, akcia, udalosť sa začína farebnou ilustráciou. Takého precízne kroniky nájdete u nás len zriedka.
„Mám nejakú tému, a tak sa ju snažím uviesť pekným obrázkom alebo nejakým motívom," vysvetľuje. „Do našej obecnej kroniky sa už zapísali mnohí známi ľudia, napríklad Jozef Kroner, Maja Velšicová, Milka Zimková, Ján Chryzostom Korec, najnovšie pán biskup Galis a ďalší, nuž a keď vidia peknú ilustráciu alebo ornament, určite to v nich vzbudí potešenie."
Záujem o históriu Lodna
Martin Roman nikdy nezabudne zdôrazniť, že pri jeho snahách mu v ústrety vychádza starostka obce Alžbeta Suriaková a celé obecné zastupiteľstvo. Ako prezradil, chystajú sa dať dokopy knihu o Lodne, a tak usilovne zbiera a triedi najmä historický materiál. Jeho súčasťou sú nielen archívne spisy, ale aj staré fotografie, ktoré zaznamenávajú jednotlivé dôležité udalosti obce. Či už sú to staré kroje, drevenice, kde teraz namiesto nich stoja pekné vily, ľudové zvyky, ako napríklad stavanie májov, oblievačky, chodenie Troch kráľov, spojené s muzikantskou históriou, niekdajšie sobáše, obrobené políčka zárubkov, kadluby ako zásobárne vody, pasenie dobytka a gazdovanie, regulácia potoka, výstavba vodovodu, ktorú načas zastavila prietrž mračien v roku 1965 - ľudia prežili najhoršiu potopu v histórii obce, známi ľudia z obce, zvonica ako kultúrna pamiatka, prvý autobus, rozličné podujatia.
Je toho veľa, ale Martin Roman si dlhé roky odkladal dokumentačný materiál, takže bude mať z čoho vyberať. Jeho kroniky sú nevyčerpateľnou studnicou histórie obce, jej čulého života od počiatkov až po najnovšiu súčasnosť.
