ČADCA. S deťmi sa prvýkrát stretli v Rajeckej Lesnej, kde boli na výlete. „Už tam sme si ich veľmi obľúbili, vymenili sme si čísla a e-mailové adresy," hovorí Anka z Čadce.
Skupinka mladých ľudí chodí do domova každé dva mesiace. „Snažíme sa byť s deťmi v stálom kontakte. Najhoršie je lúčenie," priznáva. Vzápätí dodáva, že nielen ju, ale aj ďalších, ktorí tam s ňou prídu, deti doslova nabijú energiou.
Stretnutia priniesli nové kamarátstva
„Pri nich si vždy uvedomíme, ako by sme si my, mladí, mali viac vážiť svoje veci, ktoré sa pre nás zdajú byť úplne normálne. Niektoré naše starosti sú pre tých, ktorí tam žijú, úplne nepodstatné. Keď zavítame do domova, snažíme sa porozprávať, hráme rôzne hry, čítame nové knihy. Menšie deti nám vždy niečo zaspievajú, zatancujú," opisuje návštevy.
Podľa Anky sú to vždy veľké emócie, keď deti rozprávajú o svojich životoch. „Niektorí nám hovorili o tom, ako si mysleli, že keď ich dajú na adopciu, bude im lepšie. No v niektorých prípadoch to bolo ešte horšie. Naposledy, keď sme tam boli, mi malý chlapec nakreslil obrázok. Boli na ňom iba čiary. Tak som sa spýtala, čo to je. Povedal mi, že sú to slzy, keď budem od neho odchádzať. Bohužiaľ, aj malé osemročné deti v domove rýchlo vyrastú na dospelých. Väčšina z nich určite nezažije také detstvo ako my," hovorí s dojatím.
Nesedia len pri počítačoch
Autobus prichádza a mladí ľudia, ktorí sa rozhodli stráviť sobotu inak než ich rovesníci, doň nastupujú. Od Anky som sa ešte dozvedela, že vždy deťom prinesú aj nejaké darčeky.
Ak viacerí o mladých ľuďoch hovoria, že v dnešnej dobe nič nedokážu, len sedieť pri počítačoch, nie je to pravda. Jedna z múdrostí hovorí, že takmer každý človek dobrej vôle sa niekedy dostane do situácie, keď môže urobiť zázrak tým, že druhému poskytne niečo v danej chvíli. Títo ľudia robia tiež malé zázraky častokrát. Vždy, keď prídu do Kelčova a rozdajú kúsok svojho srdca, lásky a dobra, ktoré sa v nich ukrývajú.
