Článok pokračuje pod video reklamou
ČADCA. Minulosť i každodenný život obyvateľov Dlhého Poľa boli pevne zviazané s históriou drotárstva. Pred rokom sa tam uskutočnila výstava pod názvom Dlhopoľskí páni majstri, ktorá predstavila jeden z najznámejších miestnych drotárskych rodov, rod majstra Jozefa Holánika - Bakeľa. Zároveň pripomenula v dejinách drotárstva neobvyklú udalosť - Prvú výstavu drotárstva, ktorá sa v obci konala v lete v roku 1940. Milovníci drotárskej histórie tam však nájdu skutočnú lahôdku - zrekonštruovaný dom známeho drotárskeho majstra Jozefa Holánika Bakeľa.
Najskôr ho museli vypratať
„Koncom minulého roku sme dali vypracovať projekt na záchranu a komplexnú rekonštrukciu domu, keďže už bol schátralý a zničený. Požiadali sme ministerstvo kultúry o dotáciu v grantovom systéme Obnov si svoj dom, keďže pradedkov dom v Dlhom Poli vyhlásili v roku 2001 za kultúrnu pamiatku," hovorí Juraj Šerík z Čadce, ktorý je umeleckým drotárom.
Na tomto mladom mužovi sa podpísal fortieľ jeho predkov. Pradedo Bakeľ dospel od remeselnej výroby bežných výrobkov k umeleckej výrobe z postriebreného drôtu, ako boli rozličné misy, vázy, košíky, kazety. Stal sa skutočným kráľom drôtu. Dokázal, že sa z neho dajú vyrobiť predmety nezvyčajnej krásy. Vo svojej práci spájal zmysel pre precíznosť s osobitným estetickým cítením, takže vzbudzovali všeobecný obdiv. Ale vráťme sa k záchrane domu.
Predkladatelia projektu bolí úspešní, podarilo sa im získať dotáciu a tak sa mohli pustiť do prípravných prác. „Trvalo takmer tri mesiace kým sme dom vyčistili, vysťahovali a bezpečne uskladnili všetok starý nábytok. Tiež vyčistili a vytriedili všetky veci, ktoré neskôr prejdú dôkladnou reparáciou, aby sme ich mohli v budúcnosti opäť vystaviť. V zrekonštruovanej drevenici plánujeme zriadiť pamätnú izbu Jozefa Holánika - Bakeľa, jeho zaťa Jakuba Šeríka - Fujaka a tiež Juraja Šeríka ml., ako pokračovateľa tejto výnimočne vzácnej rodinnej drotárskej tradície, ktorej korene siahajú až do rokov 1850. Možno aj ďalej, pretože len teraz sa postupne dostávam k veľmi vzácnym listinám, ktoré sa podarilo uchovať po prastarých rodičoch. Mnohé sú písané maďarčinou," hovorí Šerík.
Celú chalupu posunuli o meter
Pôvodný zámer rekonštrukcie počítal len s výmenou krovu a krytiny, opravou základov na severnej a západnej strane ako i s výmenou prehnitých trámov. Pri čistení omietok a rozoberaní podláh však zistili, že chalupa bola zhnitá a „načal" ju červotoč. „To nás donútilo komplet rozobrať celú drevenicu. Zistili sme, že stála na hlinených základoch, takže sme museli urobiť nové. Zároveň sme rozhodli o posunutí chalupy o jeden meter od hlavnej cesty. Zvýšili sme jednak bezpečnosť na ceste, tiež ochránili chalupu, čo sa týka snehu a škodlivých vplyvov premávky," vysvetľuje drotárov pravnuk.
Do stavby sa zapojili naslovovzatí odborníci. Celé základy im pomohol na starý spôsob z pôvodného kameňa vymurovať sused Anton Okapal, ktorého babka bola Holánikova dcéra. Potom nastúpila ďalšia vychýrená partia odborníkov - tesári z Čičmian, pochádzajúci z Oravy. „Drevenica rástla ako z vody. Novú strechu pokryli ručne štiepaným šindľom, na jej štíte osadili opravený vycifrovaný bubnik, ktorý dlhé desaťročia pútal pozornosť okoloidúcich. Na svojej miesto sa neskôr dostanú aj povestné medaily, ktoré získal pradedo na svetových a domácich výstavách, tiež slnečné hodiny či reklamné tabule," vraví Šerík.
Nezabudli na staré dobré zvyky
Prezrádza, že keď založili prvý veniec trámov, do jedného z rohov vložili na pamiatku a pre šťastie, tak, ako sa to robilo aj v minulosti, mincu. Išlo o starú desaťkorunáčku a nové eurové mince. Bude to dôkaz o dobe, v ktorej rekonštrukciu urobili. Do ďalšieho rohu napísal pravnuk odkaz pre ďalšie generácie, ktoré po ňom prídu. Ako vraví: „Aby drotárstvo nezaniklo a malo ďalšieho pokračovateľa." Dodáva, že veľmi významnou osobou, ktorá má zásluhu na tom, že Holánikov dom je dnes kultúrnou pamiatkou, je 94-ročný Karol Guleja, ktorý celý život zasvätil drotárstvu. Je to vari jeden z posledných ľudí, ktorý osobne poznal Holánika. Vďaka nemu sa v roku 1940 uskutočnila aj prvá svetová výstava drotárstva v Dlhou Poli. Tento pán je stále aktívny a chystá svoju novú knihu mapujúcu jeho úspešný, vyše 70-ročný výskum drotárstva.
V rekonštrukcii chalupy budú ešte pokračovať. Zostáva napríklad zreparovať hospodársku budovu, na čo chcú opäť získať dotáciu. Plánujú tam zriadiť tradičnú drotársku dielňu, kde sa budú vyrábať výrobky, aby sa drotárske remeslo opäť dostalo na piedestál. „Máme byť na čo hrdí. Môjho pradeda za jeho krásnu a precíznu prácu ocenil celý svet. Aj v roku 1911 na svetovej výstave v Ríme získal najvyššie ocenenie Gran premio, pýši sa Šerík. Dodáva, že všetko jeho úsilie smeruje k tomu, aby sa mu podarilo získať nejaké financie na záchranu dreveničky, keďže dotácie nestačia. Obracia sa preto touto cestou na dobrých ľudí, ktorí by pomohli akýmkoľvek spôsobom dokončiť túto historickú stavbu.
Na budúci rok sa bude prezentovať na svetovej výstave v Šanghaji Expo 2010. Chce tam vystaviť drotárske výrobky zo Slovenska a kysuckého regiónu. Snáď bude úspešný rovnako ako jeho dedo pred takmer sto rokmi v Ríme. Veď, ako sa hovorí, história sa opakuje.
