Štúrovský básnik Janko Kráľ našiel svoje trvalé miesto v Základnej škole J. A. Komenského. V závere roka tam otvorili jeho expozíciu.
ČADCA. V areáli Základnej školy J.A. Komenského v Čadci otvorili koncom roka expozíciu Janka Kráľa. „Je v tom kus symboliky. Na jeseň pred vyše 150 rokmi sa sťahoval z Čadce a po oných 150 rokoch sa sem, aspoň takto symbolicky, vracia.
„Pracujem s mladými ľuďmi, ktorým nie je ľahostajná súčasnosť, ale ani minulosť nášho národa. Práve oni boli pri zrode tejto myšlienky," hovorí učiteľka Jarmila Krkošková. Historické dokumenty získali vďaka Matici slovenskej. Učiteľka oceňuje pomoc mesta, vďaka čomu sa spoločným úsilím postupne vracia Čadci osobnosť Janka Kráľa.
„Všetky naše aktivity sa zrodili na našich literárnych stretnutiach v krúžku, ktorý dnes nesie názov Literárne tradície a tvorba mladých. Okrem vlastnej tvorby detí, ktorá má u nás už tradíciu, sa žiaci zoznamujú s literárnym bohatstvom našich predkov, učia sa vážiť si ho, ctiť si národnú minulosť a formovať tak vlastné národné povedomie," vysvetľuje Krkošková.
Vraví, že spomedzi slovenských klasikov si akosi samozrejme vybrali práve túto osobnosť. Vážia si, že bojoval za slovenský národ a bol odhodlaný položiť zaň i svoj život.
V Čadci bol úradníkom
Celé štyri roky 1854 - 1858 pôsobil Janko Kráľ v Čadci ako úradník na Slúžnovskom úrade. V blízkosti úradu býval so svojou manželkou a tromi deťmi. Dcérka Anastázia sa Kráľovcom narodila práve v Čadci. „V Čadci iste nemal na ružiach ustlaté. Bol síce v čisto slovenskom prostredí, no nemal tu nijaký kontakt so slovenskou kultúrou, a ak tu aj niečo vytvoril, nič z toho sa nezachovalo," hovorí učiteľka.
Akosi samozrejme a spontánne sa v škole na Komenského rozhodli, že sa tomuto veľkému Slovákovi svojím vlastným spôsobom odmenia. Najskôr požiadali komisiu Národného cintorína o súhlas s opaterou hrobu Janka Kráľa. Komisia ho veľmi pozitívne privítala a následne rozhodla, že táto čadčianska škola bude viesť patronát nad jeho hrobovým miestom na Národnom cintoríne v Martine.
Zaradili ho do zoznamu UNESCO
„A tak za ním chodíme. Zakaždým nezabudneme vysloviť veľké ďakujem. Niekedy len mlčky, inokedy prednesieme jeho milé verše, zapálime sviečku a položíme k nohám starostlivo a s láskou uviazanú kyticu kvetov. Pred rokom sme iniciovali osadenie pamätnej tabule J. Kráľovi v našom meste.
Je potrebné, aby sme nezabúdali na tých, ktorí za našu prítomnosť museli priniesť veľké obety a ktorých činy prispeli k tomu, že sa dnes môžeme radovať. Aj v dnešnej dobe by sme potrebovali opäť takých Jankov Kráľov, ktorí by nám ukazovali cestu a zažíhali v nás chvíľami pohasnuté vedomie národnej hrdosti," myslí si učiteľka.
Janko Kráľ je jedinečnou postavou našich národných a kultúrnych dejín. Svojím životom, tvorbou i svetonázorom preklenul všetky hranice - hranice Európy i hranice sveta.
Literárna história ho právom radí medzi najvýznamnejších európskych básnikov. V roku 1972 ho zaradili do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.