Tri drôtené sochy slávnych Kysučanov, ktoré slávnostne uviedli počas troch minulých rokov do Siene slávy v Kysuckom múzeu našli svoje miesto nakoniec v čadčianskom dome kultúry.
ČADCA. Kroner, Cernan a Palárik. Traja slávni Kysučania, ktorých drôtenú podobizeň v životnej veľkosti zhotovil Ladislav Jurovatý, našli svoju „sieň slávy". Sú ňou priestory čadčianskeho domu kultúry. Preinštalované z radoľského kaštieľa boli symbolicky počas Novoročného koncertu v Čadci.
Hľadali pre ne miesto
Sochy boli síce uvedené do Siene slávy v Kysuckom múzeu v Čadci, avšak po rekonštrukcii múzea, s ktorou sa zmenila celá jeho koncepcia výstav, boli organizátori tejto nádhernej myšlienky, ktorým je Kysucká kultúrna nadácia, nútení nájsť pre drôtené plastiky iné miesto. Dočasne ich umiestnili teda v radoľskom kaštieli. Uvažovalo sa aj o priestoroch v niektorej z kysuckých obcí či mesta. Záujem malá aj Stará Bystrica. „Primátor Čadce však vyslovil myšlienku, že by mohli byť drôtené sochy vystavené v priestoroch kultúrneho domu, kde by boli prístupné celej širokej verejnosti," hovorí správca KKN Dušan Mikolaj na margo umiestnenia plastík.
Plastikám robí spoločnosť aj zlatá kniha
Spolu s tromi drôtenými Kysučanmi tu nájdu okoloidúci tiež „zlatú" drotársku knihu, ktorú počas minuloročného novoročného koncertu v Čadci pokrstil herald Slovenskej republiky Ladislav Vrtel. Podľa slov Mikolaja, má drotárska kniha nevyčísliteľnú hodnotu. Známy reštaurátor Ivan Galamboš ju zhotovil z kože a ručného papiera. Ide o repliku starých kníh, niektoré jej časti sú pozlátené. Nachádzajú sa v nej aj štyri malé zlaté reliéfy. Podľa Galamboša by mala kniha „vydržať" najmenej 500 rokov. Postupne do nej pribúdajú zápisy o významných udalostiach z oblasti drotárstva. Pozlátenú drôtenú plastiku Krista na obale vytvoril Ladislav Jurovatý, ktorý je aj autorom sôch.
Je jediné vo svete
„Táto krásna myšlienka s drôtenými sochami i knihou vzišla v Kysuckej kultúrnej nadácii," hovorí na margo drôtených Kysučanov projektová manažérka Domu kultúry v Čadci Viera Strýčková. Podľa nej jedinečnosť tohto projektu spočíva v tom, že vo svete je viacero múzeí s voskovými figúrami, s drôtenými je však len na Kysuciach. „Drotárstvo je pritom typické remeslo práve pre náš región. Čo sa však týka figurálneho drotárstva, tu už nejde o remeslo, skôr o umenie," pokračuje Strýčková. Ladislav Jurovatý ml. vyrába sochy Kysučanov každoročne. Ako sám hovorí, nie je to ľahká práca. Podľa jeho slov je ťažšie vytvoriť práve tie osobnosti, ktoré majú ľudia ešte v živej pamäti. Ako to bolo napríklad aj pri Jozefovi Kronerovi. „Práca s drevom či kameňom je o to jednoduchšia, že umelec do týchto materiálov vyryje črty i celú tvár podľa svojich predstáv. Horšie je to s drôtovou technikou. Ja som si pomohol tak, že som sa upriamil na charakteristické črty osobností a tie som sa snažil zvýrazniť. Napríklad u Kronera to bola spodná pera a nos či u Čerňana vysoké čelo a tvrdšie rysy," prezradil Ladislav Jurovatý niečo zo svojej techniky práce.
„Tento rok by mali počas Bartolomejských hodových dní v Čadci uviesť do siene slávy ďalšiu osobnosť. O koho ide, bude pre Kysučanov prekvapením. Prezradíme však, že ide o slávnu holywoodskú herečku, ktorej korene siahajú do Nesluše.
