ČADCA. Obce a mestá majú od začiatku tohto roka o povinnosť navyše. Od 1. januára totiž musia všetky separovať komunálny odpad. Hoci väčšina kysuckých miest a obcí začala triediť odpad už skôr, nájdu sa aj také, pre ktoré je separovanie „novinkou".
V Turzovke majú polopodzemné kontajnery
Od 1. januára tohto roka je platný zákon o odpadoch, ktorý mestám i obciam ukladá povinnosť zabezpečiť pre ľudí podmienky, aby mohli triediť komunálny odpad. Väčšina kysuckých miest a obcí však takéto podmienky pre svojich obyvateľov pripravila už oveľa skôr.
V Turzovke vypracovali projekt na zavedenie separovaného zberu ešte v roku 1996. Podľa slov pracovníčky Mestského úradu v Turzovke Stanislavy Schumerovej sa separovaný zber v meste už „udomácnil". „Prostriedky na zvoz komunálneho odpadu sú hradené z rozpočtu mesta, miestnych daní a poplatkov a s pomocou podpory Recyklačného fondu," hovorí Schumerová.
V Turzovke separujú okrem papiera, skla, plastov a železa aj viacvrstvové obaly (tetrapaky), neželezné kovy, drobný stavebný odpad, nebezpečný, nadrozmerný a biologicky rozložiteľný odpad. „Zvoz separovaných zložiek od rodinných domov a organizácií zabezpečuje Mestský podnik služieb, ktorý taktiež dvakrát do roka, na jar a v jeseni, zabezpečuje zber nebezpečného a nadrozmerného odpadu," informuje Schumerová.
Obyvatelia domov v Turzovke ukladajú odpad do farebne rozlíšených plastových zberných vriec s identifikačnou etiketou s čiarovým kódom. Separovaný odpad podľa Schumerovej odvážajú na skládku združenia TKO Semeteš n. o, ktoré od roku 1998 pre Turzovku i okolité obce zabezpečuje zneškodnenie odpadu.
V Turzovke pristúpili minulý rok k novému systému ukladania separovaných zložiek odpadu pri bytových domoch. Do zeme zabudovali polopodzemné kontajnery, ktoré sú objemovo oveľa väčšie ako obyčajné kontajnery. „Takéto kontajnery využívajú aj napríklad v Nemecku či Rakúsku. Turzovka je v súčasnosti jediným mestom na Slovensku s takouto technológiou zberu odpadu," dodáva Schumerová.
V Krásne majú lis s násypníkom
Aj v Krásne už funguje separovaný zber dávnejšie. Presne od roku 2008. Krásňania separujú papier, sklo, plasty a tetrapaky. „Systém separovaného zberu je pre sídliská a hustejšie obývané oblasti do zberných nádob, ktoré sú umiestnené v jednotlivých lokalitách. V priľahlých častiach mesta sú pre rodinné domy pridelené vrecia na triedenie odpadu, ktoré sa raz mesačne zbierajú," informuje o systéme separovaného zberu primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa.
Ako hovorí, obyvatelia mesta pristúpili k separovaniu zodpovedne, pretože im záleží na životnom prostredí. „V jarnom a letnom období je separovanie využité na 90%, horšie je to v zimnom období, z dôvodu vykurovacieho obdobia," pokračuje.
Možnosti separovaného zberu v Krásne nad Kysucou rozšírili získaním finančných prostriedkov z eurofondov, za ktoré kúpili lis s násypníkom. Ten umiestnili do novovybudovanej haly, kde dotrieďujú a lisujú vyzbieraný odpad do balíkov, ktoré následne distribuujú odberateľským firmám.
V roku 2009 podali žiadosť o rozšírenie separovaného zberu. Požiadali o vozidlo, ktoré poslúži na zber odpadu.
Pomáhajú aj okolitým obciam
V Čadci začali separovať odpad ešte v roku 2006. V súčasnosti Čadčania triedia sklo, papier, plasty, viacvrstvový kombinovaný obal, pneumatiky a mesto pravidelne zabezpečuje aj zber elektroodpadu. „Produkcia komunálneho odpadu z roka na rok narastá. Je dôležité myslieť aj na stav životného prostredia a environmentálnu záťaž súvisiacu a komunálnym odpadom. Preto je nevyhnutné a potrebné zintenzívniť zber separovaného odpadu a tak znížiť množstvo uloženého odpadu na skládkach, kde sa rozkladá nasledujúcich päťdesiat rokov a stáva sa hrozbou pre nasledujúce generácie," vysvetľuje potrebu separovania hovorkyňa mesta Čadca Silvia Kajánková.
Kajánková na novoročný vznik povinnosti zabezpečiť separovanie obyvateľom miest či obcí hovorí, že Čadca separuje už „vo veľkom" a mesto je nápomocné vo vzťahu k iným obciam pri zbere, odvoze či dotrieďovaní separovaného odbytu.
Pomohla by novelizácia zákona o odpadoch
Čo sa týka triedenia komunálneho odpadu, ten obec Čierne prevádza v rámci mikroregiónu Kysucký triangel práve v spolupráci s Čadcou už od roku 2006. „V Čiernom sme v roku 2007 zriadili zberný dvor pre železný šrot, sklo, textil, pneumatiky, použité elektrobatérie, starý nábytok a bielu techniku," hovorí na margo separovania odpadu v obci starosta Čierneho Pavol Gomola. Podľa jeho slov v roku 2009 sa v obci vyprodukovalo 1100 ton TKO a 123 ton sa aj vyseparovalo. Vlani dostalo Čierne na podporu systému separovaného zberu nenávratnú finančnú dotáciu vo výške 160 184 €.
„Komunálny odpad, hlavne však separovaný zber, spôsobuje slovenským obciam i mestám čoraz väčšie problémy. Keďže samosprávy nemajú dosť peňazí na likvidáciu odpadu, Združenie miest a obcí Slovenska spolu s Recyklačným fondom navrhlo systémové opatrenia, aby na podporu zdrojov recyklácie prispievali všetky subjekty, ktoré vyrábajú, dovážajú a predávajú výrobky a obaly," informuje Gomola.
Podľa jeho slov by spomínanej problematike prospela novelizácia zákona o odpadoch. „Ak zákon ostane v pôvodnom znení, jediným legálnym priestorom na kompenzáciu strát miest a obcí pri separácií a recyklácii povinných zložiek odpadu je zvýšenie poplatkov za tento odpad, čo znamená ďalšie finančné zaťaženie pre občana. Podľa Gomolu pritom každý občan platí svoj príspevok na podporu separácie odpadov už samotným zakúpením akéhokoľvek výrobku či tovaru.
„Odpadové hospodárstvo celkovo výrazne zaťažuje rozpočet obcí. Nie je to však dôvod prestať so separovaním. Určite treba aj naďalej v tejto činnosti pokračovať, pretože budúcnosť ľudstva v tejto otázke je jednoznačne v triedení komunálneho odpadu," dodáva Gomola.
