ČADCA. Kysuce majú ďalšie štyri nové osobnosti. Cenu im odovzdali na sobotňajšom slávnostnom koncerte v DK v Čadci. Došlo aj k zmene, keďže namiesto avízovaného ocenenia biskupovi Viliamovi Judákovi si čestný titul za humánnu činnosť v oblasti školstva a kultúry napokon prevzal Stanislav Palúch.
Cimbalistu uznáva celé Slovensko
Stanislava Palúcha všetci považujú za Kysučana a len málokto vie, že sa narodil v Michalovciach a 15. júna minulého roka oslávil svoju šesťdesiatku. V roku 1972 nastúpil do Výskumného ústavu dopravného v Žiline ako výskumný pracovník, neskôr ako vedecký pracovník a vedúci výskumnej oblasti automatizácie riadiacich a informačných procesov. V roku 1982 ukončil vedeckú ašpirantúru na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Pracoval na viacerých výskumných úlohách o optimalizácii riadenia dopravy. Pod jeho vedením bol vyvinutý systém KASTOR na optimalizáciu mestskej a prímestskej autobusovej dopravy. Tento systém bol úspešne aplikovaný v Čechách i na Slovensku a prináša miliónové úspory ročne.
Od roku 1991 pracuje ako vedúci katedry matematických metód na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity. Je autorom mnohých odborný prác, prednášal na niekoľkých medzinárodných vedeckých konferenciách a univerzitách doma i v zahraničí, napr. v Lisabone, Seville i Londýne. S jeho menom sa spája zavedenie moderných študijných predmetov ako Teória informácie, Kryptografia a Teória výrobných rozvrhov. Mimoriadne bohatá je aj jeho publikačná a vedecká činnosť.
K jeho najväčším láskam patrí už od raného detstva hudba. Ovláda husle i klavír, no jeho najmilším nástrojom sa stal cimbal, a tak ho už celé desaťročia poznajú jeho priatelia najmä ako skvelého cimbalistu, uznávaného na celom Slovensku. Počas svojho bohatého muzikantského života pôsobil v mnohých folklórnych súboroch, s ktorými precestoval pol sveta a účinkoval po boku výnimočných slovenských umelcov. Je uznávanou osobnosťou folklórneho života na Kysuciach.
Na otázku, čo preň ocenenie znamená nám povedal: „Je to veľké prekvapenie, pretože som vôbec nečakal, že sa dostanem do spoločnosti takých slávnych ľudí, akých sme tu dnes stretli a ktorí si tiež prevzali takéto vyznamenania. Je to aj zadosťučinenie, že regionálna kultúra predsa len nie je taká „popoluška", ako sa zdalo."
Zaslúžil sa o prvý slovenský orloj
Ďalším oceneným bol Ján Podmanický, starosta obce Stará Bystrica, poslanec Národnej rady SR, ktorý získal čestný titul za čin roka v hospodárskej oblasti.
Pri nástupe do funkcie bol vo veku 25 rokov jedným z najmladších starostov na Slovensku. Od roku 2006 pôsobí aj ako poslanec Žilinského samosprávneho kraja. V národnom parlamente pracuje v Mandátovom a imunitnom výbore a vo výbore pre kultúru a médiá.
Obec Stará Bystrica, v ktorej vyrastal a v ktorej má svoje pevné rodinné i občianske zakotvenie, sa vďaka jeho premyslenej rozvojovej koncepcii stála známa na Slovensku i v zahraničí. Ľudí do Starej Bystrice láka predovšetkým unikátny Slovenský orloj, slávnostne sprístupnený 19. júla roku 2009, ktorý sa stal architektonickou dominantou upraveného Rínku sv. Michala v centre obce.
Ján Podmanický má hlboký vzťah k histórii a literatúre a sám je literárne činný.
Známe sú jeho diela Za oponou kysuckých dejín, Kysucké povesti či monografia Stará Bystrica, na ktorej sa podieľal ako spoluautor. Získal ocenenia Kniha roka 1999, Najlepšia detská kniha 2002 a v roku 2004 bronzovú Medailu matice slovenskej za literárnu a kultúrnu činnosť.
Pôsobí aj ako predseda Združenia miest a obcí Kysúc, predseda Kysuckého kultúrneho kruhu a ako člen Spolku slovenských spisovateľov a spolku kysuckých literátov Drizga. A čo hovorí na ocenenie? „Nevnímam ho ako osobné, ale ako ocenenie pre všetkých tých, ktorí pomohli myšlienke vytvoriť slovenský orloj. Je to teda spoločné ocenenie pre všetkých, ktorí túto myšlienku podporili".
Vyrába rohy, trombity, fujary aj gajdy
Treťou osobnosťou Kysúc za vlaňajší rok je Bartolomej Gernát. Čestný titul získal za celoživotné dielo.
Ide o popredného slovenského výrobcu ľudových hudobných ľudových nástrojov, inštrumentalistu a folkloristu. Je pôvodom východniar, lásku k piesni a hudbe si priniesol aj na Kysuce a spoločne s manželkou Evou a neskôr aj synom Andrejom ju napĺňa a odovzdáva dodnes.
Je dlhoročným členom folklórneho súboru Kysučan, dlhodobo spolupracuje aj s detským folklórnym súborom Kelčovan. Ako sólista precestoval s oboma súbormi mnohé krajiny a absolvoval niekoľko desiatok jedinečných vystúpení na domácej i zahraničnej pôde.
Viac ako štvrťstoročie sa venuje výskumu, spracovaniu a výrobe hudobných nástrojov a detských zvukových hračiek. Fujary, gajdy, fujary trombity, koncovky, pastierske rohy, pastierske píšťaly, handrárske píšťaly, gajdice, biče, rapkáče, pukačky, mlynčeky a ďalšie - mnohokrát vylepšené jeho vlastnou invenciou boli a sú ozdobou aj mnohých súťaží a výstav.
A práve ich remeselným zhotovovaním a umeleckým zdobením sa zaradil medzi významných tvorcov Kysúc nielen v celoslovenskom, ale aj v európskom meradle. Je viacnásobným laureátom a držiteľom najvyššieho ocenenia - Certifikátu Instrumentum Excellens v rámci vrcholnej slovenskej súťaže pre výrobcov ľudových hudobných nástrojov, ktorá sa každoročne koná počas Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve.
Prístup Bartolomeja Gernáta k výrobe nástrojov v sebe snúbi vysoké odborné poznanie, mimoriadnu remeselnú zručnosť a jedinečnú symbiózu ducha a matérie. „Toto ocenenie ma zaväzuje, pretože to, čomu venujem toľko času, má zmysel. Snažím sa, aby nástroje, ktoré vyrobím boli čo najkvalitnejšie, vyhovovali nielen mne, ale aj ostatným. Chcel by som, aby sa toto všetko zachovalo pre budúce generácie", povedal na margo udelenia čestného titulu.
Jeho srdcovkou je maratón
Za športový výkon roka s prihliadnutím na celoživotnú aktívnu prácu v oblasti športu získal ocenenie Milan Pollák z Čadce.
K najvýznamnejším a najpopulárnejším športovým i spoločenským podujatiam na Kysuciach nepochybne patrí, dnes už aj medzinárodne uznávaný, Kysucký maratón. Svoju históriu začal písať v roku 1953 a spája sa s menami zanietených bežcov a organizátorov ako boli Anton Blaha, Peter Glasnák, Jozef Majerík a ďalší.
Ich štafetu prevzal v roku 1991 nesmierne obetavý a skromný muž, pôvodným povolaním strojár, dnes vedúci pedagogický pracovník na Strednej odbornej škole technickej v Čadci, milovník bežeckých disciplín, neúnavný organizátor športových podujatí, kysuckej verejnosti dobre známy Milan Pollák.
Narodil sa 12. novembra roku 1955 v Čadci. Už v mladosti aktívne pretekal na krátkych i dlhých bežeckých tratiach a vzorne reprezentoval Čadcu, Kysuce i Slovensko. Neskôr pôsobil aj ako tréner, inštruktor, rozhodca lyžovania a lyžiarskej turistiky. Už takmer 20 rokov stojí na čele Klubu kysuckého maratónu.
Spoločne s ďalšími členmi klubu, aktivistami a mestom Čadca organizuje od roku 1994 aj tradičný aprílový cestný beh Čadčianska desiatka a od roku 2007 najmä študujúcej mládeži určený novembrový Beh na Husárik. Z ďalších podujatí môžeme spomenúť obľúbené Cooperove aerobné testy a Beh pre všetkých.
Svoje bohaté športové ako aj viac než 25-ročné pedagogické skúsenosti odovzdáva aj mladým kolegom a športovcom, ktorým veľmi rád a nezištne pomáha napĺňať úspešnú pretekársku kariéru. A čo hovorí na ocenenie: „Znamená pre mňa veľa. Je to však zásluha celého tímu, ktorý po celý rok pripravuje rôzne podujatia, ktorých vyvrcholením je Kysucký maratón. Tento rok pôjde už o 36. ročník."
