Daniel de Santos Oliviera prišiel na Kysuce na začiatku mája 2009 a jeho aktivity na Kysuciach sú zamerané na španielčinu pre začiatočníkov, angličtinu pre deti, capoeiru pre deti v KERICu UNDERGROUNDe, spolupracuje s CVČ v Starej Bystrcici a každý utorok spolu s kolegyňou Lenkou Zalubilovou vedie v Dome kultúry Kurz brazílskych tancov.
Na kurz brazílskych tancov vylákal veľa mladých, ale aj tých skôr narodených. To, čo sa naučia, si budú môcť odskúšať na Brazílskom latinovečere 12. februára o 20. hodine v čadčianskom Dome kultúry.
Na spomínaný latinovečer sú pozvaní nielen účastníci kurzu, ale všetci, ktorých táto temperamentná kultúra oslovila. Daniel Olivier de Santos tu bude mať aj svojho hosťa, tanečnú skupinu FUEGO DEL CARIBE.
Zarazilo ho smrkanie na ulici
Daniel je tu už od začiatku mája minulého roka. Hovorí, že v Lavras v Brazílii majú organizáciu, ktorá spolupracuje s Európu cez program Európska dobrovoľnícka služba. „V tejto organizácii pracujú aj slovenskí dobrovoľníci. Oni mi prvýkrát ukázali fotografie zo Slovenska a veľa mi aj rozprávali o slovenskej kultúre. Po spomínanom stretnutí som bol presvedčený, že Slovensko je miesto, kde chcem ísť a pôsobiť ako dobrovoľník," hovorí Daniel o svojom prvom kontakte so Slovenskom.
„Už prvý deň po príchode na Slovensko som si uvedomil veľké kultúrne rozdiely a myslel som si, že bude veľmi ťažké sa im prispôsobiť. Jeden zaujímavý a trochu smiešny príklad je smrkanie na verejnosti. V Brazílii nemáme nádchu, a keď sa náhodou potrebujeme vysmrkať, ideme na toaletu," vysvetľuje. Hovorí, že za ten krátky čas čo je na Slovensku, mal aj nepríjemné skúsenosti.
Slováci sa k nemu správali nepríjemne a odmerane, keď nevedel ich jazyk. „Po čase som si však uvedomil, že naše kultúry sú odlišné a každý človek je individualita. A môžem smrkať na verejnosti. Keď prišla zima a nachladol som, zvykol som si veľmi rýchlo," odľahčí tému Brazílčan. Podľa neho je rád, že dostal takúto príležitosť, pretože sa stretáva s životom naozajstných ľudí. „Počas obyčajnej dovolenky by som nemal šancu si uvedomiť, ako neobyčajní sú Slováci. Teraz môžem naozaj povedať, že milujem Slovensko."
Brazílčania sa snažia žiť život ľahšie
Hoci sú naše kultúry také odlišné a správanie sa ľudí tiež, Daniel si na Slovensko zvykol. Podľa neho sú Brazílčania viac „ukecaní", snažia sa žiť život ľahko, bez komplikácií a niekedy aj bez ambícií. „S priateľmi sa často objímame a bozkávame. Aj ťažké situácie sa snažíme riešiť s humorom. Ak sa potrebujete dozvedieť nejakú informáciu, napríklad v cudzom meste, bežne sa u nás v Brazílii stáva, že sa zastavia aj traja-štyria ľudia a snažia sa vám pomôcť."
Brazílčania sú podľa Daniela až priveľmi dôverčiví, častokrát nie sú dochvíľni. Slováci naopak neodkladajú veci na neskôr, takmer stále sa ponáhľajú. Sú oproti Brazílčanom veľmi aktívni. Práve toto sa rozhodol Daniel využiť a pokúsil sa presmerovať aktivitu nás Kysučanov aj trochu iným smerom. Napríklad aj k tancu. Preto vedie v čadčianskom „kulturáku" kurz brazílskch tancov.
„Som veľmi prekvapený z našich študentov. Niektorí z nich majú naozaj veľký talent na tancovanie. Pre niektorých to nebolo na začiatku ľahké, ale nevzdali to a teraz už môžem povedať, že aj vidia plody svojho úsilia." Kurz brazílskych tancov však nekončí za zatvorenými dverami sály. V piatok bude v dome kultúry brazílska noc, v rámci ktorej sa brazílske umenie zíde naozaj každému.
„Naozaj sa na to teším. Ja som učil Kysučanov tancovať, oni mňa zasa lyžovať," hovorí a dodáva, že je to pre neho veľká skúsenosť. Učil sa na detskom vleku. „Veľakrát som padol a malé deti, ktoré ma míňali na lyžiach sa smiali. Musel som sa smiať s nimi, keď som si predstavil sám seba medzi všetkými tými lyžujúcimi deťmi." Lyžovanie už ide Danielovi natoľko, že si trúfa aj na väčší kopec. Ale vraj ho bavil aj ten detský.´
Pred príchodom na Slovensko sa veľmi obával našej zimy, ale keď už je tu, vraj to nie je také strašné. „V Brazílii nemáme sneh, takže prvý sneh bol pre mňa niečo úplne nové, čo robí zimu jedinečnou. Bol som ako dieťa, ktorému dali novú hračku. Ihneď som vyskúšal šmýkianie, ochutnal som ho a s priateľmi sme sa hádzali do neho. Veľakrát som padol pri chodení, pretože nie som zvyknutý na šmýkanie. Niekedy sa cítim ako cibuľa, čo chodím taký naobliekaný. Ale zima i Slovensko sa mi aj napriek tomu naozaj veľmi páči," dodáva Daniel.
