Kruhový objazd v Radoli je už od samého začiatku terčom nespokojnosti. Kolóny áut sa na hlavnom kysuckom ťahu začali tvoriť hneď po tom, ako ho medzi Radoľou a Kysuckým Novým Mestom v júli 2008 otvorili.
RADOĽA. Kruhový objazd v Radoli je neustále opakujúci sa problém. Päť-šesťkilometrové kolóny na hlavnom kysuckom ťahu nie sú od jeho vybudovania v roku 2008 žiadnym nezvyčajným úkazom. Motoristi sa sťažujú, kde sa dá.
Dokonca aj na jednej z internetových sociálnych sietí vznikla skupinka Som za zrušenie kruhového objazdu v Radoli, ktorá má k dnešnému dňu takmer tisíc členov a noví neustále pribúdajú. V diskusiách rozoberajú problémy, ktoré križovatka zapríčiňuje, ale aj neochotu úradníkov, ktorí si spomínaný problém prehadzujú ako horúci zemiak.
Kysučania sú vynaliezaví
Kruhová križovatka však okamžite uľavila miestnym motoristom, pre ktorých bolo najmä v čase dopravnej špičky takmer nemožné dostať sa na hlavnú cestu. Na druhej strane, na hlavnom ťahu sa v spomínanom čase vlečie kolóna niekoľkých desiatok áut. Trasa Žilina-Čadca sa predĺžila na dobrú hodinovú záležitosť ak nie viac. Kysučania sú však vynaliezavý národ.
Zistili, že cez obec Vranie sa dostanú do Kysuckého Nového Mesta z druhej strany. Ak idú smerom na Čadcu, napoja sa na okružnú križovatku rýchlejšie. To sa však zasa nepáči obyvateľom Vrania, v ktorých obci sa rapídne zvýšila frekvencia prechádzajúcich automobilov. Kolotoč, ktorý nie a nie zastaviť.
Na Mestskom úrade v Kysuckom Novom Meste sme sa dozvedeli, že im denne prichádza niekoľko sťažností na kruhovú križovatku. „Chápem nespokojnosť spôsobenú čakaním v kolóne. Aj ja v nej často po návratoch z pracovných stretnutí stojím. Nepoznám však iné riešenie na odstránenie tohto problému, ako vybudovanie diaľnice D3," hovorí primátor Kysuckého Nového Mesta Ján Hartel.
Dopravné zaťaženie cesty I/11 je podľa jeho slov také vysoké, že okrem vybudovania už toľko spomínanej D3 neexistuje žiadne riešenie, ktoré by riešilo bezpečnosť a zároveň uspokojilo všetkých účastníkov cestnej premávky. „Som si vedomý, že realizované riešenie čiastočne obmedzilo priechodnosť v smere Čadca Žilina a naopak. Na druhej strane prinieslo odstránenie smrteľných nehôd na tejto križovatke, čo je pre mňa rozhodujúci faktor pre zachovanie kruhového objazdu," pokračuje Hartel.
Jediným riešením je dobudovanie D3
Podobný názor ako Hartel majú aj správcovia spomínanej cesty I/11 Slovenská správa ciest. Vedúca organizačno-správneho odboru Iveta Fedorová povedala, že SSC neiniciovala zmenu priesečnej križovatky na kruhovú, ani nezabezpečovali projektovú dokumentáciu na prestavbu križovatky. „Zabezpečovali sme len úpravu dopravného značenia kruhovej križovatky v zmysle určenia osadenia dopravného značenia a dopravných zariadení na ceste I/11," hovorí Fedorová.
Vybudovanie kruhovej križovatky podľa nej síce čiastočne obmedzilo priechodnosť v smere Čadca - Žilina, ale na druhej strane prinieslo odstránenie smrteľných nehôd na tejto križovatke, čo je rozhodujúci faktor. Tiež umožnilo výjazd áut z bočných ciest na cestu I. triedy. „Dopravné zaťaženie cesty I/11 je také vysoké, že okrem vybudovania D3 neexistuje riešenie, ktoré by riešilo bezpečnosť a zároveň uspokojilo všetkých účastníkov premávky," zopakovala Fedorová.
Toľko očakávaný úsek D3 začnú podľa hovorcu Národnej diaľničnej spoločnosti Marcela Jánošíka stavať na prelome rokov 2010-2011 s plánovaným ukončením asi o 4 roky.
