Štát chce v budúcnosti postaviť cez Kysuce plavebný kanál, pokračovanie Vážskej vodnej cesty. Ľudia preto nemôžu stavať domy a možno prídu aj o tie, čo už majú.
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Asi tretinu najstaršieho mesta na Kysuciach majú zbúrať a postaviť tam plavebný kanál. Uhnúť budú musieť zrejme aj viaceré tamojšie obce.
Nachádzajú sa totiž v plavebnom koridore plánovaného prieplavu, ktorý je súčasťou Vážskej vodnej cesty. Tá by sa napojila cez Česko na Odru.
Navrhnutý kanál podľa primátora Kysuckého Nového Mesta prechádza severnou zastavanou časťou mesta - Hornými Kamencami a pozdĺž rieky Kysuca zasahuje Nábrežnú a Klementisovu ulicu. Výstavba by postihla aj Dunajov, Krásno nad Kysucou a Čadcu, Čierne a Skalité.
O plánoch nikto netušil
O megaprojekte, ktorý by zásadne zmenil tvár Kysúc, sa ľudia dozvedeli len nedávno. Na problém narazil developer, ktorý chcel v meste stavať 600 bytov. Nemôže - pre stavebnú uzáveru, ktorá je na plánovanej trase kanála.
Šokovaný zostal primátor Kysuckého Nového Mesta. „Samozrejme, nikto v meste s takýmto riešením nesúhlasí, ani ja. Zbúranie tretiny mesta je pre nás neprijateľné," hovorí Ján Hartel. Zámer navyše nebol nikdy verejne prerokovaný, čo by si Hartel pamätal. V zastupiteľstve mesta pôsobí už od revolúcie.
Ozývajú sa aj nespokojní ľudia. „Protestujeme, aby bola tretina nášho mesta zbúraná, a tak celé naše mesto zohyzdené, znevážené či okyptené," vyjadril sa spisovateľ Valér Vendrinský. Žiada, aby primátor a poslanci spísali proti plánom petíciu.
Primátor Hartel zvolal stretnutie so zástupcami Vodohospodárskej výstavby, Štátnej plavebnej správy, ministerstva dopravy, Národnej diaľničnej spoločnosti a župy. Teraz čaká na informácie, ktoré si od kompetentných inšitúcií vyžiadal, a podľa toho chce postupovať.
Lepším variantom by bol podľa Hartela kombinovaný spôsob dopravy. Lode by mali konečnú stanicu v Žiline a kontajnery s nákladom by po železnici prepravili k Odre.
Cieľom je napojenie na Balt
Vláda schválila ešte v roku 2000 Európsku dohodu o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu, známu ako Dohoda AGN. Podľa nej je Vážska vodná cesta zaradená medzi európske vodné cesty medzinárodného významu s číslom E81.
Po dokončení splavnosti od Komárna po Žilinu by podľa nej nasledovalo ďalšie predĺženie na poľskú Odru cez Českú republiku kanálovým prepojením riek Kysuca a Olša. Tak by bola súčasťou siete európskych vodných ciest v smere Balt - Odra - Váh - Dunaj - Jadran.
„Na úrovni Ministerstva dopravy SR ide o strategické využitie Váhu, teda o víziu, ktorá bola prijatá ešte v roku 2000," vyjadril sa hovorca ministerstva Stanislav Jurikovič.
Plánovali začať v roku 2025
Trasovanie cesty má na starosti ministerstvo životného prostredia. Plán jej dobudovania a prepojenia na rieku Odru je rozdelený na štyri etapy, kde úsek Žilina - Odra tvorí tú poslednú.
„Príprava a začatie výstavby prieplavu Žilina - Odra ako medzinárodnej vodnej cesty E-30 je v zmysle dohody AGN po roku 2025," spresnila Jana Kaplanová z ministerstva životného prostredia.
Termíny z dohody však meškajú už teraz. V súčasnosti pripravuje Vodohospodárska výstavba podľa Aleny Jankovičovej výstavbu Vodného diela Sereď - Hlohovec, ktoré tvorí iba súčasť prvej etapy Vážskej vodnej cesty.
V roku 2003 odhadovali náklady na vybudovanie Vážskej vodnej cesty po hranicu s Českom na 33,435 miliardy korún, čo je viac ako jedna miliarda eur.
