Len málokto vie, že 21. marec nie je len prvým jarným dňom. Od roku 2006 je vyhlásený aj za Svetový deň Downovho syndrómu.
ČIERNE. Prvý jarný deň, teda 21. marec, je Svetovým dňom Downovho syndrómu. Na internete sa dočítate, že tento symbolický dátum bol odvodený z číslic 3 a 21 (trizómia 21. chromozómu). Je však možné, že Svetový deň Dawnovho syndrómu je práve preto presne na prvý jarný deň, lebo symbolom tohto dňa je slniečko. A títo ľudia naozaj pripomínajú také slniečka. S okrúhlou tvárou a takmer stálym úsmevom na nej. Takýmto malým slniečkom je aj Michalka Oravcová z Čierneho. Malé, takmer deväťročné dievčatko s dvomi vrkôčikmi. Usmievavé, šťastné.
Verilo im celé okolie
Michalka sa narodila pred deviatimi rokmi v apríli. „Celé moje tehotenstvo prebiehalo normálne. Vzhľadom k tomu, že som Mišku počala v tridsiatomštvrtom roku, bola som na rôznych vyšetreniach. Ani jedno nepotvrdilo, že by nemalo byť niečo v poriadku," rozhovorí sa o začiatkoch Michalkina mamička Danka Oravcová.
Doma už mali desaťročnú dcérku Dominiku, ktorá sa na súrodenca veľmi tešila. „To, že nie je niečo celkom v poriadku, som si všimla hneď po pôrode. Miška bola celá červená, akási iná, ako pred desiatimi rokmi jej sestrička," pokračuje. Opýtala sa lekárov, či je všetko v poriadku. Bezprostredne po narodení sa im zdalo, že áno. Neskôr si ju aj jej manžela zavolala do svojej pracovne vtedajšia primárka novorodeneckého oddelenia Janka Bartošová.
„Vtedy som tušila, že niečo nie je v poriadku. Veľmi som sa bála. Pani primárka však bola veľmi profesionálna a milá. Malú položila manželovi do rúk a povedala nám, že majú podozrenie na Downov syndróm. Vysvetlila nám, že má spoločné črty s ostatnými downovcami. Bol to pre mňa veľký šok. Manžel však na malú pozeral a povedal: „Ja na nej nič nevidím". Vtedy som si uvedomila, že keď stojí pri mne môj manžel, zvládnem všetko. Musíme len zabojovať," spomína.
Primárka upozornila Michalkinu mamu aj na pani profesorku Šustrovú, ktorá má tiež dieťa s Downovým syndrómom, povedala jej, že s takýmito deťmi sa dajú robiť obrovské pokroky ak sa im venujeme, a že verí, že práve ona dosiahne, čo sa týka pokrokov malej naozaj veľa. „Nikdy som sa nestretla s takým názorom, že ju mám dať do nejakého sociálneho zariadenia a podobne. Celé okolie mi verilo. Aj to ma nútilo ešte viac zabojovať."
V kolektíve je veľmi obľúbená
Doma mala Michalka sestričku, ktorá sa na ňu tešila. „Dominike som hneď povedala, že jej sestrička bude iná, ako ostatné deti. Tá ju prijala úžasne. Dodnes je pre Mišinku ten najdôležitejší človek. A myslím si, že tak to bude navždy. Aj keď si Dominika založí vlastnú rodinu. Viem, že vždy tu bude aj pre svoju sestričku," pokračuje.
Staršia sestra Michalke veľmi pomáhala v napredovaní. Ťahala ju vždy so sebou. V prvom roku mala Michalka problémy so srdiečkom, ujala sa jej však čadčianska kardiologička Jarmila Kardošová. „Tá mi dala skvelé rady aj tipy a malá sa z toho dostala." S Michalkou museli vyše roka cvičiť Vojtovu metódu, dvakrát bola na liečení na zlepšenie mobility v Čilistove. Chodiť začala ako jedenapolročná.
Už od začiatku ju mamina pripravovala na vstup do normálnej materskej školy medzi ostatné deti. „Učila som ju stolovať, obliecť sa, umyť, vypýtať si, keď niečo chce. Všetky tie úkony, ktoré sú pre niekoho samozrejmosťou," hovorí pani Oravcová. Keď mala Michalka osem mesiacov, musela sa Danka Oravcová vrátiť do práce. Bola učiteľkou v miestnej základnej škole.
Keďže mali v škole veľa detí s poruchami učenia rozhodla sa po roku od narodenia Mišky vyštudovať aj špeciálnu pedagogiku. Michalke sa venovala celá rodina. Ocko, sestrička i mamina. O tom, že všetci „zabojovali na správnom fronte" svedčí aj fakt, že Michalka ako šesťročná nastúpila do klasickej základnej školy ako integrovaná žiačka.
Dnes je už tretiačka a v učení sa vyrovná priemerným žiakom. Vie doplniť vybrané slová, pekne píše. Matematika jej robí trochu problémy, ale aj tu robí podľa slov maminy veľké pokroky. Učí sa prírodovedu, vlastivedu a mamina zvažuje, že jej v šiestom ročníku skúsia pridať aj cudzí jazyk.
„Michalka je veľmi snaživá. Za jej úspechmi stojí každodenná dvojhodinová domáca príprava," vysvetľuje. Michalkine pokroky chváli aj jej triedna učiteľka Katarína Mintrengová. „Miška je v kolektíve veľmi obľúbená. Aj čo sa týka učenia, je veľmi snaživá. Pekne napreduje, pomáhajú jej aj spolužiaci. A naopak ona im tiež pomáha, aby sa naučili byť viac solidárni, tolerantní, tiež pomáhali druhým," hovorí.
Miška je šťastné dieťa šťastných rodičov, ktorí dokázali, že ak sa niečo veľmi chce, tak sa to aj dá. Michalka zapadla medzi svojich rovesníkov fantasticky. Nebyť jej okrúhlej slniečkovskej tváričky a čŕt typických pre všetkých downíkov, ani by ste neverili, že to nie je iba obyčajná tretiačka. Miška však nie je obyčajná. Dievčatko s takým úprimným a nádherným výrazom v tvári nemôže byť v žiadnom prípade obyčajné.
