Aj keď sa predstava, že by cez Kysucké Nové Mesto mali premávať lode, zdá byť utópiou, faktom je, že s výstavbou sa má začať v roku 2025. Potvrdilo nám to ministerstvo životného prostredia, ktoré tvrdí, že plán sa robil v roku 1998 a mesto o ňom vedelo. Neexistujú však o tom žiadne záznamy.
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Vedenie Kysuckého Nového Mesta má hlavu v smútku. V časti Kamence plánovalo postaviť okolo 600 bytov. Firma začala s prípravou projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie. S hrôzou však zistila, že v projektovej dokumentácii pripravovanej diaľnice D3 Žilina - Čadca je v dotknutom území zakreslený plavebný kanál. Ten uhlopriečne pretína územie pre plánovanú výstavbu, a v severnej časti mesta pretína už zastavané územie Kamencov.
Firma sa domnievala, že mesto zatajilo projekt
„Po tomto zistení sa firma obrátila na mesto, keďže mala podozrenie, že sme zatajili túto skutočnosť. Nečudo, veď vynaložili náklady na prípravu projektu, ktorý sa nedá zrealizovať," hovorí primátor mesta Ján Hartel. Tvrdí, že o takomto trasovaní kanála nevedeli. „V našom územnom pláne sa kanál spomína, ale je situovaný v súčasnom koryte rieky Kysuca. Naopak, dotknuté územie je v územnom pláne jednoznačne určené pre bytovú výstavbu a súvisiacu infraštruktúru."
Vlani v apríli zvolali rokovanie zainteresovaných firiem a organizácií, medzi nimi nechýbali zástupcovia ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Tí sa vyjadrili, že kanál je súčasťou medzinárodnej dohody a jeho situovanie nemožno obmedziť súčasným korytom Kysuce. Dôvodom pre jeho zakreslenie mimo koryta bolo podľa vyjadrenia zástupcov Národnej diaľničnej spoločnosti stanovisko životného prostredia, ktoré požaduje zachovanie pôvodného koryta rieky, a teda vybudovanie kanála mimo neho z dôvodu ochrany a zachovania biotopov.
Primátor Hartel hovorí, že na stretnutí argumentoval nedostatkom vody na splavnenie rieky, najmä v letných mesiacoch. „Povedali mi, že to vyriešia výstavbou priehrady v Čiernom. Žiadal som vypracovať štúdiu na návratnosť takéhoto diela, kde by okrem nákladov na vybudovanie kanála zhodnotili aj dopady na životné prostredie či náhradu za zbúrané objekty. Len v našom meste by v zakreslenej trase malo dôjsť k zbúraniu časti jestvujúcej bytovej výstavby na Kamencoch, zastaveniu bytovej výstavby, zbúraniu objektov na Nábrežnej a Clementisovej ulice pozdĺž rieky. Výstavba by mala negatívny dopad aj na Dunajov, Krásno nad Kysucou či Čadcu," vysvetľuje primátor.
Argumentuje, že si nepamätá, že by projekt vodnej cesty niekedy prerokovalo mestské zastupiteľstvo, alebo sa k nemu vyjadrila verejnosť. Riaditeľka komunikačného odboru ministerstva životného prostredia Jana Kaplanová, nám na otázku, či existujú dokumenty, ktoré by potvrdzovali, že mesto o týchto plánoch vedelo odpovedala: „Pre územie Žilinského kraja bol vypracovaný a schválený územný plán v roku 1998, ktorého súčasťou je aj spomínaná problematika. Predpokladáme teda, že mesto informované bolo a malo možnosť vyjadriť sa."
Primátor tvrdí, že je to lož
„Požiadal som ministerstvo dopravy o zaslanie kópie dokumentu, podľa ktorých by mesto malo vydať kladné stanovisko k projektu vodnej cesty. V odpovedi uviedlo, že dokumenty k zámeru Vážskej vodnej cesty možno získať v súčasnosti na ministerstve životného prostredia, keďže problematiku vodného hospodárstva naň v polovici roku 2003 delimitovali v celom rozsahu. Obrátil som sa teda tam.
V odpovedi sa okrem iného uvádza: „Vláda SR svojim uznesením č. 469 z 21.6.2000 schválila Koncepciu vodnej dopravy SR, ktorou stanovuje rozhodujúce zámery a ciele v ďalšom budovaní vodných ciest. Príprava a začatie výstavby prieplavu Žilina - Odra ako medzinárodnej vodnej cesty, je v zmysle Európskej dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu, plánovaná po roku 2025. Na internetovej stránke Vlády SR sa nachádzajú uznesenia ako aj samotné materiály spolu so stanoviskami, ktoré boli podané v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Stanovisko Mesta Kysucké Nové Mesto sa tam nenachádza," argumentuje Hartel.
Podľa nehouvedené vyjadrenie potvrdzuje, že projekt Vážskej vodnej cesty sa robil „od stola", v centrálnych orgánoch, bez možnosti pripomienkovania tých ktorých sa bytostne dotýka. Bez minimálnej znalosti miestnych pomerov a ich zohľadnenia.
„Inak si neviem vysvetliť, ako môže niekto do tak úzkeho údolia, akým je údolie rieky Kysuca, plánovať vedľa seba diaľnicu, cestu I. triedy, rýchlostnú železnicu a ešte mimo koryta Kysuce plavebný kanál. Pritom absolútne odignorovať jestvujúcu zástavbu, životné podmienky pre ľudí v regióne, či prietokové pomery v rieke Kysuca počas letných mesiacov," čuduje sa primátor.
