Základná škola v Čiernom je prvou lastovičkou v integrácii žiakov s mentálnym postihnutím a downovým syndrómom. Pre postihnuté deti tam dokonca vytvorili špeciálnu triedu.
ČIERNE. V Základnej škole v Čiernom - Vyšnom konci funguje špeciálna trieda pre deti s Downovým syndrómom, detským autizmom a iným mentálnym postihnutím.
„V našej obci sa za posledných 15 rokov narodilo 5 detí s chromozomálnou poruchou - Dovnovým syndrómom. Päť rodín, päť životných osudov rôznych ľudí. Tieto rodiny majú jedno spoločné. Prijali handicapované dieťa, sú odhodlané vychovať ho, vzdelávať a pripraviť mu dôstojné životné podmienky," hovorí autorka projektu integrácie a zástupkyňa školy Dana Oravcová.
Vyštudovala špeciálnu pedagogiku na UK v Bratislave pre mentálne postihnutých žiakov, čím otvorila legislatívnu cestu pre integráciu detí v tejto základnej škole. Už v roku 2004 začali vzdelávať jedného žiaka s mentálnym postihnutím. Na ďalší rok pribudol druhý žiak s mentálnou retardáciou, postupne integrovali ďalších s dyslexiou, dysortografiou, zrakovým postihnutím a poruchami správania. Svoju úlohu zohrala aj materská škola, ktorá sa takisto zapojila do integrácie postihnutých detí.
Jediná trieda tohto druhu na Kysuciach
Tento školský rok sa nesie v znamení začiatku reformy školstva. Pre Danu Oravcovú to bola výzva, ktorú premenila na rozšírenú reformu vytvorenia špeciálnej triedy pre handicapovaných žiakov.
„S pomocou Špeciálnej pedagogicko-psychologickej poradne v Čadci, Krajského školského úradu v Žiline i Obecného úradu v Čiernom sa mi to podarilo. Triedu v súčasnosti navštevuje 7 žiakov. Tri deti majú Downov syndróm, jedno dievčatko trpí autizmom, ďalšie je ťažko mentálne postihnuté, dvaja chlapci majú ľahký mentálny postih. Ide o jedinú triedu tohto druhu na Kysuciach. Máme troch špeciálnych pedagógov, ktorí sa deťom venujú s plným nasadením," hovorí Dana Oravcová.
Podľa nej otvorením špeciálnej triedy vytvorili vhodné podmienky nielen pre nových žiakov. „Posúvame aj hranice myslenia mnohých kolegov, rodičov, zdravých spolužiakov, ktorí sa i takouto skúsenosťou obohacujú a vzdelávajú."
Rodičia postihnutých školákov si chvália aj to, že sa môžu bez obmedzenia zúčastňovať na vyučovaní svojich detí. Škola vytvára spoločné projekty pre tie zdravé i postihnuté. Ide o karnevaly, výlety, besedy, návštevy divadla, knižnice, spoločné telocviky, vychádzky či súťaže.
Tretiačka Miška s Downovým syndrómom získala l. miesto na celoslovenskej výtvarnej súťaži Hasiči očami detí, aj I. miesto v zjazdovom lyžovaní O pohár starostu obce. Krásne umiestnenia na rôznych súťažiach získali aj ďalšie postihnuté deti.
Najjednoduchšia je zatiaľ segregácia
„Riaditelia väčšinou nechcú ísť do integrácie. Na vytvorenie miesta pre špeciálneho pedagóga, ktorý má na starosti 1 - 2 deti, väčšinou nemajú financie. A pedagógovia idú študovať odbor len vtedy, keď majú perspektívu zamestnať sa," hovorí Oravcová. Vysvetľuje, že aj preto pretrváva segregácia a problém s postihnutými deťmi sa rieši len špeciálnymi školami.
„Výhodou integrácie je, že handicapované deti navštevujú školu v mieste bydliska, vidia, ako sa správajú ich zdraví rovesníci, aj to zohráva významnú úlohu v tomto procese," zdôrazňuje.
Učiteľka Ivana Jurgová pracuje s integrovanými deťmi už tretí rok. „Učiť takéto deti nie je pre mňa len zamestnanie, skôr poslanie. V jednej vyučovacej hodine odučiť dva rôzne predmety šesť žiakov troch ročníkov, ktorí majú rôzne stupne a druhy mentálneho postihnutia, si vyžaduje okrem iného aj predvídavosť učiteľa. Práca s nimi je veľmi náročná, vyžaduje si mnoho trpezlivosti, náročnú prípravu i psychickú záťaž. Aj keď sa požadovaný výsledok docieli veľmi pomalým tempom, o to väčšiu radosť mám z toho, že ich dokážem naučiť niečo, čo budú potrebovať, aby sa dokázali prispôsobiť svojmu okoliu a tým včleniť do spoločnosti," hovorí.
Autorka projektu Dana Oravcová je aj matkou dcéry Mišky, ktorá takisto trpí Downovým syndrómom. Dnes navštevuje 3. triedu spolu so zdravými deťmi. „Vzdelávanie a napredovanie týchto žiakov je pre mňa každodennou modlitbou. Neviem tieto deti ľutovať, naučila som sa im pomáhať. Som vďačná kolegom, riaditeľovi i rodičom zdravých detí, že uverili mojim návrhom a podporujú ma pri napĺňaní vzdelávania postihnutých detí v blízkosti ich domova, svojich rovesníkov, s ktorými budú vyrastať, pracovať a prežívať svoj ďalší život," dodáva.
