Záchranári CHKO Kysuce majú v súčasnosti plné ruky práce. Minulý týždeň totiž začala migrácia skokana hnedého. Žaby musia za svojimi liahoviskami prejsť cez dve frekventované cesty. Záchranári im pomáhajú, aby túto „adrenalínovú trasu" prežilo čo najviac.
OŠČADNICA. Počas skorých jarných mesiacov začína migrácia skokana hnedého. Tento vzácny obojživelník žije aj na Kysuciach. Dlhé mesiace prečká pri rieke Kysuca a na jar, v období kladenia vajíčok, sa snaží dostať do močarísk. Niekedy býva však takýto presun veľmi nebezpečný, najmä ak rieku od močarísk oddeľujú dve frekventované cesty. Tak ako je to aj na úseku medzi Oščadnicou a Čadcou-Horelicou.
Hodnota skokana hnedého je nevyčísliteľná
Počas minulého týždňa pracovníci Chránenej krajinnej oblasti Kysuce vybudovali na spomínanom úseku zátarasy, ktoré majú zachrániť skokana hnedého pred vyhynutím. Tento obojživelník je podľa slov ekológa CHKO Petra Drengubiaka chránený živočích so spoločenskou hodnotou 99, 6 €. „Avšak jeho skutočná hodnota je nevyčísliteľná," hovorí Drengubiak a dodáva, že tento živočích je veľmi užitočný najmä pri ochrane záhrad pred slimákmi, chrobákmi a inými bezstavovcami, ktoré sú vlastne jeho potravou. Zároveň je však užitočný aj ako zdroj potravy pre bocianov, vydry či užovky. „Bez našej iniciatívy, by mohla časom celá populácia skokana hnedého v tejto lokalite zaniknúť, práve z dôvodu úmrtnosti žiab na cestách počas migrácie, čo by bola nesmierna škoda," pokračuje ochranár.
Pomáhajú aj študenti z „drevárskej"
Na úseku medzi Oščadnicou a Horelicou vybudovali pre migrovanie skokana v minulosti aj dva migračné koridory popod cesty. No ako sme sa v CHKO dozvedeli, je ich využitie len čiastočné. Genetika zvierat je totiž tak ako aj u ľudí, silná premenná hodnota. U skokana je to podľa odborníkov tak, že v štvrtom alebo piatom roku života pohlavne dozrievajú a vtedy sa aj prvýkrát zúčastňujú migrácie z lokality zimovania na reprodukčnú za účelom rozmnožovania. Ich migračná trasa je podmienená ich pamäťou, respektíve, orientačnou schopnosťou a každoročne predstavuje zdolávanie tej istej migračnej cesty, ktorú absolvovali prvýkrát. To znamená, že niektorí jedinci migrujú cez cestné podchody, koridory a niektoré priamo cez cestné komunikácie.
„V minulosti na tomto úseku migrovalo okolo 10 000 obojživelníkov. Po spustení prevádzky ďalšej frekventovanej cesty sledujeme každoročný pokles populácie. V súčasnosti klesol počet žiab na približne polovicu, teda päťtisíc kusov," informuje zoológ CHKO Ivan Pavlišin. Zábrany pritom budujú na úseku približne 700 metrov, čo je celkom slušná dĺžka a predstavuje aj veľa práce, ktorá budovaním bariér nekončí. Živočíchy, ktoré zábrany zachytia, treba preniesť vo vedrách cez dve frekventované cesty do bezpečia. A keď sú ich tisícky, je to naozaj veľa práce. Ochránarom už niekoľko rokov pomáhajú v tejto ušľachtilej činnosti aj študenti Združenej strednej školy drevárskej z Krásna nad Kysucou. Napríklad, tretiačka Miriam Lakiová pomáha zachraňovať skokanov už tretí rok. „Robím to rada. je to dobrý pocit vedieť, že aj s mojou pomocou možno zachránime chráneného živočícha," hovorí. Žiab sa, ako hovorí, nebojí, ani jej nie sú odporné. „Sú veľmi milé, len sa im treba lepšie prizrieť," smeje sa. Jej spolužiak Ján Dej pomáha pri zbere žiab prvýkrát a dnes už ľutuje, že nechodil každý rok. „Aj ja chcem pomôcť zachrániť skokana pred vyhynutím. Príroda ho pre svoju rovnováhu potrebuje," hovorí.
Snažia sa získať financie na komplexné riešenie bariér
„Už niekoľko rokov nemáme na túto našu aktivitu vyčlenené žiadne financie a tak sú žabky odkázané na našu ochotu pomôcť i bez nároku na honorár," konštatuje Pavlišin. V tomto prípade je podľa jeho slov najdôležitejšie to, že sa nájdu ľudia, ktorí pomôžu prírode len pre pocit z dobre vykonanej práce. Takýmito dobrovoľníkmi sú aj už spomínaní študenti zo ZSŠD.
„Už roky sa snažíme o získanie financií na projekt komplexného riešenia migračných bariér na tomto úseku, ale zatiaľ sme neboli úspešní," pokračuje Pavlišin. Dĺžka migrácie je podľa jeho slov rôzna a závisí od počasia. Pri teplom počasí je kratšia, naopak, pri chladnom môže trvať až dva týždne. MIROSLAVA MURČOVÁ
