Článok pokračuje pod video reklamou
Manželia Veronika a Jozef Šulekovci prežívajú svoju jeseň života naozaj aktívne. On je šikovný košikár, ona krásne háčkuje.
OLEŠNÁ. Vstupom do dôchodku sa nič nekončí. Naopak, niekto ním začína nový život. Tak je to aj u manželov Šulekovcov z Olešnej. Pán Jozef prišiel na chuť košikárstvu, pani Veronika zasa robí divy s háčikom. Nie rybárskym, ale tým, spod ktorého sa vinie niť a tá sa v jej šikovných rukách premení na krásny obrúsok, čiapočku, či dokonca veľkonočné vajíčko.
Háčkované veľkonočné vajíčka sa nerozbijú
„Celý život som mala rada ručné práce. Popri deťoch a zamestnaniu som však nemala na túto svoju záľubu veľa času. Keď som však nastúpila pred pätnástimi rokmi do dôchodku, všetko som si vynahradila," zaspomína si. Dnes je jej dom plný rôznych dečiek, obrúskov či dokonca vie uháčkovať aj veľkonočné vajíčka. „Uháčkujem dve rovnaké vajíčkovité polovičky, ktoré potom namočím do cukrového roztoku. Vypnem na umelé vajíčko a keď obidve polovice uschnú, spojím ich niťou. Takto robím veľkonočné vajíčka " opisuje postup šikovná žienka. Aby vajíčka neostali len také pohodené, uháčkuje na ne košík, ktorý získa svoj tvar a tvrdosť tiež vďaka cukrovému roztoku, ktorému sa žiaden, ani ten najlepší škrob podľa nej nevyrovná. Pri háčkovaní používa pre Kysuce nezvyčajnú techniku, ktorou je flanderská čipka. „K ručným prácam som takpovediac privoňala ešte v škole. V rámci vyučovania sme mali aj ručné práce, a tie ma hneď chytili za srdce," pokračuje. Okrem háčkovania aj paličkuje.
S remeslom precestovali celé Slovensko
Ani jej manžel Jozef nesedí len tak so založenými rukami. Takého majstra košikára niet široko ďaleko. Pletie koše - veľké aj malé, rôzne podnosy, postielky, kočíky pre bábiky... Tejto záľube sa venuje už celých dvadsaťpäť rokov. „To už nemám koníčka, ale tátoša," smeje sa košikár popri práci. Svoje diela pletie zo špeciálneho prútia ruskej vŕby, ktorú si priniesol z Oravy, kde sídli jej šľachtiteľská stanica, a nasadil do záhrady. Celú jednu jej stranu lemujú práve spomínané rastliny. „Prúty z tejto vŕby sú ohybnejšie, vyrastú dlhšie, lepšie sa s nimi pracuje," vysvetľuje pán Jozef.
Spolu so svojou manželkou oslávili minulý rok päťdesiate výročie manželstva a počas celého polstoročia sa spolu vôbec nenudili. Inak tomu nie je ani teraz, keď sú obidvaja na dôchodku. „Nevedeli by sme len tak sedieť. Takto aspoň niečo robíme, okrem toho chodíme do kysuckých základných škôl prezentovať ľudové remeslá či robiť kurzy učiteľom. Vďaka týmto našim záľubám sme precestovali už celé Slovensko," pochvaľujú si aktívny spôsob prežívania jesene života manželia. Svoje koníčky prezentujú na rôznych výstavách a podujatiach. Vďaka nim videli zvnútra aj Prezidentský palác v Bratislave a zúčastnili sa aj výstav v Nitre, Piešťanoch, Bojniciach, Vo Východnej či Detve. To je len zlomok miest, kde všade Šulekovci ukázali, čo dokážu. „Sme veľmi radi, že môžeme posúvať ľudové remeslá aj ďalej medzi mladšie generácie. A budeme to robiť dovtedy, dokiaľ budeme vládať," dodávajú svorne na záver.
