Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

So sviatkami jari sa spájali rôzne magické úkony

Veľkonočné sviatky majú aj na Kysuciach svoju tradíciu. Niektoré zvyky, ktoré sa s nimi spájali, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz.

Omočiť si nohy v potôčiku bolo súčasťou zvykov.Omočiť si nohy v potôčiku bolo súčasťou zvykov. (Zdroj: JAROSLAV VELIČKA)

Veľkonočné sviatky majú aj na Kysuciach svoju tradíciu. Niektoré zvyky, ktoré sa s nimi spájali, dodržiavajú tí skôr narodení doteraz.


ČADCA. Cez pôst sa varili jedlá plané, nemastné. Omastu nahrádzal rozotretý cesnak. Jedávala sa väčšinou kapusta, zemiaky - nemastené, cesnaková polievka a polievky zo strukovín, ale bez omasty, iba so zátrepkou (voda s múkou). Pôst sa prísne zachovával nielen v strave, ale v celom konaní počas pôstu. Ženy chodili oblečené v tmavom, s tmavou pokrývkou hlavy, nekonali sa zábavy, svadby, ani žiadne podujatia veselého charakteru. Už v prvom týždni sa začala v kostoloch slúžiť pobožnosť „krížová cesta", ktorá sa konala týždenne až do konca pôstu.

Skryť Vypnúť reklamu

V pôstnom období začínali gazdinky pomaly s prípravou na jarné práce. Plátali sa vrecia, plachty, oberalo sa obilie od nečistôt a začínalo sa s prípravou sadby zemiakov. Gazdovia pripravovali povozy, opravovali poľnohospodárske náradia a vyvážali maštaľný hnoj na tie miesta, kde v jeseni nebol prístup. V domácnostiach gazdinky poskladali z krížov a kultových obrazov, sôch ozdobné vence. Počas zaviazaných zvonov bolo „umučenie" na kríži zakryté čiernou látkou. Ozdoby sa opäť dali na kríže a sochy až po vzkriesení.

Veľká noc, Veľká noc, ty máš čarovnú moc...


Magické úkony, ktoré sa k tomuto obdobiu viažu, sú vlastne zmesou pohanských a kresťanských zvykov. Jedno však majú určite spoločné - je to zabezpečenie prosperity hospodárstva a zdravia rodiny. Vynášanie Moreny ako symbolu smrti a zimy za dedinu na Smrtnú nedeľu malo zabezpečiť príchod jari a odchod smrti a chorôb z dediny. Preto choré ženy s radosťou požičali súčasti odevu na pristrojenie Moreny, lebo verili, že ich choroba odíde spolu s Morenou. Na Kvetnú nedeľu roznášali dievčatá v košíkoch po dedine bahniatka. Rozdávali ich gazdinkám ako symbol života a jari.

Skryť Vypnúť reklamu

Na Kvetnú nedeľu chodili gazdinky posviacať bahniatka do kostola, aby ich potom počas roka mohli využiť na zabezpečenie prosperity hospodárstva. Pri prvej jarnej orbe gazda vložil koňovi alebo kravke do postroja vetvičku posvätených bahniatok. Bahniatka dal do prvej vyoranej brázdy, aby mu ľadovec nezničil úrodu. Počas letných búrok pálili gazdinky bahniatka a hromničnú sviečku na odvrátenie búrky a krupobitia.

Veľký piatok

Na Veľký piatok, ešte pred východom slnka, musel gazda a gazdiná vykonať veľa úkonov na ochranu hospodárstva. Všetci členovia rodiny sa šli poumývať do tečúcej vody, najlepšie k prameňu, kde sa stekajú najmenej tri potôčiky do jedného. V takomto prameni umývali dokonca i malé deti, aby ich ochránili pred chorobami. Táto voda bola liečivá na svrab a iné kožné choroby. Odkladali si z nej aj na použitie počas roka, najmä proti urieknutiu.

Skryť Vypnúť reklamu

V zatopenej obci Riečnica na Veľký piatok pred východom slnka gazdovia prevádzali kone cez potoky, aby ich počas roka neboleli nohy a nehnisali im kopytá. Gazdinky zasa v tom čase vymetali izby metlou z tŕnia smerom k dverám, aby sa jej cez rok nedržal v obydlí hmyz. Mladé dievčatá sa zasa chodili pod vŕbu česať, aby mali vlasy také dlhé a krásne ako tie vŕbové prúty. Vo Veľký piatok musela gazdinka variť šúľance, ktoré museli byť čo najdlhšie, aby mala pekný dlhý ľan.

Ďalším jedlom boli zemiakové halušky, ktoré museli byť tiež dlhé, aby im narástlo pekné dlhé obilie. V Rudine zaznamenala dlhoročná vedúca folklórnej skupiny pani Zlatica Majtánová v súčasnosti už zabudnutý zvyk, a to pečenie koláča na svätenie ozimín.

Na Veľkonočný pondelok gazdinka upiekla koláč, ktorý bol zakvasený z trojakej múky, vajíčka do neho museli byť od troch susediek a mlieko muselo byť podojené pred západom slnka. Koláč bol na stole spolu so svätenou vodou a keď sa šli svätiť oziminy, gazdinka ho vyniesla do poľa na ochranu ozimín.

Veľkonočná nedeľa


Veľkonočná nedeľa je deň oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista, tento deň je prísne zasvätený, a preto sa k nemu neviažu žiadne magické úkony. Na Veľkonočný pondelok chodili už od včasného rána mládenci po šibačkách a oblievačkách. Nosili so sebou nádoby s vodou a vŕbové korbáče, s ktorými šibali dievčatá. Korbáč bol tiež symbolom jari a šibanie ním malo očistný charakter, „aby sa ich svrab nechytel". Tú istú funkciu mala aj voda, ktorou oblievali mládenci dievčatá. Najväčšia hanba pre dievku bola, keď ju mládenci neprišli vyšibať a pooblievať.

S vajíčkami sa na jar čarovalo


Vajíčko odpradávna symbolizovalo nový život, plodnosť a kontinuitu života. Na jar, keď sa vyháňal dobytok na pašu, tak sa mu po chrbte pogúľali vajíčka, aby bol celé leto guľatý ako to vajíčko. Škrupinky z vajíčok kládli do prvej brázdy na jar, keď šli siať, aby bola dobrá úroda. Kládli ich aj do základov nového domu. Preto bolo vajíčko jedným z predmetov na obdarovávanie. Pri fašiangových obchôdzkach masiek po dedine obdarovávali gazdinky okrem inej poživne aj vajíčkami.

Tak isto na Kvetnú nedeľu, keď chodili dievčatá „po máji", dostávali za odmenu od gazdiniek vajíčka. Aj v ľúbostnej mágii sa stretávame s rôznymi praktikami s vajíčkami, ako napr. ponúkanie mládenca, o ktorého mala dievka záujem, tzv. žliabkovou praženicou opraženou z vajíčok rozbíjaných na chrbtici dievky. Z pôvodných nezdobených vajíčok na obdarovanie, resp. obetovanie, sa vyvinuli zdobené vajíčka.

Okrúhly darček pre pocestných

Prvá dostupná informácia o maľovaných vajíčkach je z Prednej Ázie, kde v pohrebiskách z polovice tretieho tisícročia pred naším letopočtom sa našli sfarbené škrupinky. Na Slovensku boli objavené farebné škrupinky v slovanských hroboch zo 7. storočia v Devínskej Novej Vsi. U našich susedov v Čechách medzi pospolitým ľudom sa o vajíčkach traduje takáto povesť: Keď Pán Ježiš chodil so svätým Petrom po svete, prišli na jedno gazdovstvo a pýtali od gazdinej kúsok chleba.

Ona však nemala v tom čase ani kúska v chalupe. Keďže sa sťažovali, že majú hrozný hlad, nevedela, čím ich nakŕmiť. Vtom počula na hniezde kotkodákať sliepku. Rýchlo bežala do kurína, pozbierala vajíčka z hniezda a hodila ich do horúcej pahreby upiecť. Nimi potom obidvoch pocestných nakŕmila. Aké však bolo jej prekvapenie, keď po ich odchode išla pozametať škrupinky z vajec a tieto boli premenené na zlato.

Od tých čias každého pocestného, ktorý k nim zavítal, obdarovávala vajíčkami. Zvyk zdobiť vajíčka a obdarovávať nimi sa viaže výlučne k veľkonočnému obdobiu. Spôsoby zdobenia sú v rôznych krajoch odlišné a tradujú sa z generácie na generáciu. U nás na Kysuciach sa jednoducho zdobili vajíčka varením v cibuľovej šupke, jelšovej kôre, škrupinách z orecha, šafráne a pod.

Vajíčka ako maľované


Jednou z najstarších techník je oblepovanie vajíčok rôznymi lístočkami a trávami a potom takto obložené sa varili vo farbive. Na mieste, kde bol priložený lístoček, ostáva iný odtieň a vajíčko má rastlinný motív. Ďalšou technikou bolo voskovanie. Vosk sa nanášal do rôznych ornamentov na vajíčko špendlíkom, alebo tenučkou trubičkou. Najstaršie ornamenty boli geometrické tvary, odpozorované z prírody - bodky, čiarky, kosoštvorce, línie, rozviliny, neskôr pribúdajú rastlinné motívy, potom zvieracie a dokonca i písmo - veršíky a pod. Ďalšou technikou je vyškrabávanie a v niektorých oblastiach aj leptanie.

Na horných Kysuciach je ešte živý zvyk najmä v Klokočove a okolí Turzovky zdobiť vajíčka prifarbenou sitinou z močiarnej trávy. Zaujímavý spôsob zdobenia je zdobiť vajíčka odrôtovaním - buď medeným alebo strieborným drôtikom. Vajíčka zdobili ženy pred Veľkou nocou, aby mohli cez veľkonočné sviatky obdarovať nimi mládencov, ktorí ich prídu vyšibať. Šibanie je úkonom očistným, má chrániť ženu od všetkých chorôb a za tento úkon ako odmenu dostal mládenec symbol nového prebúdzajúceho sa života - vajíčko. Sú to zvyky pretrvávajúce odpradávna a sú oslavou jarného slnovratu, prebúdzajúcej sa prírody a počiatku nastávajúceho agrárneho pohybu.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  2. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  3. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  4. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  5. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  6. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  7. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  8. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  9. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 767
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 900
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 281
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 995
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 311
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 573
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 686
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 685
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 568
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 9 666
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Slavomír Bodis: "Bývanie je základná ľudská potreba."

Spoločnosť Istrofinal pôsobí na trhu s nehnuteľnosťami už 20 rokov. Vo svojich aktivitách kladie dôraz na trvalú udržateľnosť každého projektu. V súčasnosti ich majú rozpracovaných niekoľko.

Vizualizácia vstupu do Elektrární.

Dobrovoľníci zachraňujú židovský cintorín v Kysuckom Novom Meste

Za záchranu židovského cintorína získajú dobrovoľníci v Kysuckom Novom Meste významné ocenenie.

Dobrovoľníci odpracovali na židovskom cintoríne stovky hodín.

Najlepší strelec šiestej ligy hovoril o vydarenej jeseni. Prečo jeho tím vedie?

Anton Fekula nastrieľal v drese Radôstky trinásť gólov.

Anton Fekula (v červenom s loptou) v drese Spartaka Radôstka.

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Celoplošné testovanie v Nových Zámkoch a Šuranoch: ZOZNAM odberných miest

Testovať sa bude aj v kine či športovej hale. Fungovať bude aj pojazdné odberné miesto.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Už ste čítali?