Ropný prameň v Korni, ktorý vyhlásili v roku 1984 za prírodnú pamiatku, začal byť znovu aktívny. V minulosti uskutočnili v tejto oblasti niekoľko nákladných vrtov, no ťažba sa ukázala ako nerentabilná.
KORŇA. Ropa z prameňa v Korni sa už počas druhej svetovej vojny používala ako nelegálne svietidlo. V roku 1984 prameň vyhlásili za prírodnú pamiatku. Svojvoľný výver ropy je len na Kysuciach a v Kostarike. Využitie tohto ojedinelého samovyvieracieho prameňa sa však ukázalo ako nákladné. V týchto dňoch začal akoby „ožívať".
Starosta Jozef Kontrík povedal, že sa pokryl bližšie nešpecifikovanou látkou. Prameň sa po niekoľkých metroch stráca, látky z neho sa však včas odparia, a tak zatiaľ nebol s ním, čo sa týka ekológie, žiadny problém. Starosta povedal, že v súčasnosti však pre istotu zavolá na obhliadku pracovníkov životného prostredia. Je možné, že prameň zaktivizovalo aj nejaké tlaky v podzemí.
Plánovali tam postaviť kúpele
V minulosti niektorí záujemcovia chceli postaviť v Korni kúpele. Podobné ako v Darkove v Karvinej na severnej Morave, kde plynom z podzemia vyhrievajú vodu. Ťažba ropy sa v Korni ukázala ako nerentabilná, využitie tohto zdroja formou kúpeľov sa preto javilo ako najefektívnejšie. Aj tento plán však stroskotal.
Výdatnosť prameňa mal overiť prieskumný vrt. Urobila ho pre Slovenský plynárenský priemysel Nafta Gbely do hĺbky 1297 metrov. Pôvodne sa malo vŕtať až do 1500 metrov. Pre výskyt tekutých pieskov však nebolo možné pokračovať hlbšie.
Vrt potvrdil prítomnosť vody s množstvom nerastných minerálov, je však studená. Ohrievať by ju mohol plyn, ktorého zásoby sú tam tiež. Podľa starostu by to bola rozsiahla investícia s obrovskými nákladmi.
Zostane prameň len raritou?
„S prieskumami sme zrejme definitívne skončili. Zostane len rarita v podobe ropného prameňa, ktorá je len na Kysuciach a v Kostarike," povedal Kontrík.
Ropa na pozemku jedného z obyvateľov vyteká zo zeme, tečie zhruba stometrovým jarkom a potom opäť mizne v zemi.
Voda má pritom svojím minerálnym zložením predpoklady na liečebno-rehabilitačné účely. Sprievodný horľavý plyn sa dá separáciou oddeliť od vody a môže sa využiť napríklad na ohriatie vyťaženej vody na kúpeľné účely či vykurovanie menších objektov.
Keďže sa nenašlo využitie prieskumného vrtu ani v tejto oblasti, museli toto geologické dielo zlikvidovať. Pôvodný vrt sa už po likvidácii nedá obnoviť, do úvahy prichádza len nový. Pred dvomi rokmi výpočty hovorili, že by to stálo viac ako 663 878 eur. Úseky s prítokom minerálnej vody sa mohli sprístupniť za približne 66 387 eur.
Po likvidácii prieskumného vrtu zostal len spomínaný prirodzený výver. „Vrt v roku 2006, krátko pred demontážou, firma ponúkala na predaj. Aj za „korunu". Keby ho bol niekto kúpil, podnik by ušetril peniaze, ktoré musel investovať do prác, ktoré mali dať miesto do pôvodného stavu," dodal starosta Korne.
Plynári s novým prieskumom nepočítajú
S otázkou možného ďalšieho prieskumu sme sa obrátili aj na Slovenský plynárenský priemysel (SPP). „Nemáme žiadny vzťah k prieskumnému vrtu v Korni. Prieskumný vrt realizovala pre náš podnik v rokoch 1998 - 1999 Nafta Gbely. V roku 2000 SPP previedol vrty a súvisiace prieskumné územia vrátane povrchového ropného ťažobného zariadenia na súkromnú spoločnosť Carpathian Oil Slovakia s. r. o., ktorá prevzala záväzok zlikvidovať vrt," informoval hovorca spoločnosti Ondrej Šebesta.
