STARÁ BYSTRICA, RAKOVÁ. Prevaha pastvín nad ornou pôdou prinútila v minulosti kysucké poľnohospodárske družstvá viac sa venovať živočíšnej než rastlinnej výrobe.
Dobrú tradíciu mal chov oviec. Porevolučné zmeny priniesli problémy s majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov, zrušili sa príspevky na vlnu, družstvá a salaše išli k úpadku.
Načas sa ovca stala nezaujímavou a mnohí od jej chovu upustili. Postupne sa však situácia zlepšila a tak aj na Kysuciach sú poľnohospodárske podniky, ktoré sa ešte chovu oviec venujú. Našťastie, vlna nie je pri chove rozhodujúca surovina.
Za rok jej majú vyše tri tony
Predseda Roľníckeho družstva v Starej Bystrici František Kulla hovorí, že ovce sa musia strihať dvakrát do roka. V súčasnosti majú tisíckusové stádo, a tak sa im za sezónu nahromadí aj 3,5 tony vlny.
Pre ilustráciu, za socializmu sa kilogram predával až po 250 korún, dnes zaň dostanú 0,20 eur (6 korún), pričom strihanie jednej ovce ich vyjde na 0,66 eur. Podľa jeho slov sú radi, keď sa im podarí vlny zbaviť a nájde sa niekto, kto ju kúpi.
Záujemcov je ako šafránu, vlnu niet kde skladovať a nedá sa ani len tak ľahko zlikvidovať. Ide teda o úplne nezaujímavý artikel. Potvrdil to aj majiteľ firmy UNI-CON v Rakovej Jozef Šamaj.
„Kedysi sa v súvislosti s ovcou výhodne predávalo mlieko, mäso aj vlna. V súčasnosti je veľký problém zbaviť sa jej. Vlani sa nám ju podarilo predať do Poľska," povedal.
U susedov skúsili s ňou zatepľovať budovy
Pred pár rokmi v susednej Morave svitla chovateľom nádej, že zásoby vlny, pre ktorú v posledných rokoch nemali odbyt, budú môcť ponúknuť ako materiál vhodný k zatepľovaniu budov. Textilný skúšobný ústav v Brne, ktorý vlnenú zatepľovaciu vatu vyvinul, svoj výrobok prezentoval v Bystričke na Vsetínsku. Prvým objektom zatepleným vlnou sa stala drevená chalupa Českého zväzu ochrancov prírody.
Vlnu na zatepľovanie upravili tak, aby spĺňala všetky stavebné normy. Patrí k nehorľavým materiálom a je impregnovaná proti škodcom. Tomuto materiálu predpovedali veľkú budúcnosť. V porovnaní s čadičovými vatami je vhodnejšia do interiérov, pretože pohlcuje a zasa vypúšťa vlhkosť, udržuje v byte zdravú klímu.
Ako sa pokus osvedčil, sme sa nedozvedeli. Faktom je, že u nás na Slovensku je o ovčiu vlnu minimálny záujem, z čoho sú často chovatelia zúfalí. Hromadí sa im totiž na skladoch a nemôžu sa jej zbaviť. Dokonca je klasifikovaná ako nebezpečný odpad.
