ČADCA. Vlani v júni postihli Kysuce obrovské záplavy. Nečudo, že súčasné daždivé počasie pridáva obyvateľov kysuckých obcí a miest vrásky na čele - opäť sa obávajú záplav. Dôvodom je aj zlá regulácia riek či potokov. Starosta v Korni Jozef Kontrík dnes ráno mapoval situáciu v obci a povedal nám, že zatiaľ sa koryto rieky Korňanka nevylieva.
Pomáha vyregulovanie korýt
„Určite pomohlo zregulovanie asi trojkilometrového úseku rieky pred dvomi rokmi," skonštatoval. Situáciu monitorujú aj vo Vysokej nad Kysucou. „Sme v teréne spolu s hasičmi a sledujeme rieku Kysuca, ktorá obcou preteká v dĺžke zhruba 16 kilometrov, tiež Kelčovský potok, ktorý sa do nej vlieva a pri búrkach robí šarapatu. Hladina je zvýšená, no zatiaľ záplavy nehrozia," povedal nám prednosta obecného úradu Anton Varecha.
Starosti im robí nedostatočná regulácia rieky, najmä nevyčistené brehy. „Rúbanie stromov je povolené do 31. mája, potom nastáva vegetačné obdobie. Za miestnym zdravotným strediskom však Povodie Váhu zatiaľ nestihlo vyčistiť brehy. Nahromadilo sa tam aj drevo a rôzny odpad, ktorý tam skončil pri povodniach vo februári, keď sa topili ľady," hovorí Varecha.
Problémom sú skládky dreva pri vodných tokoch
Primátor Turzovky Miroslav Rejda už v minulosti upozornil Povodie Váhu na kalamity, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku zlej regulácie rieky Kysuca a jej prítokov. Podľa Rejdu podnik nerobí dostatočné opatrenia, a tak hrozia záplavy.
V Hlinenom plánujú komplexne zregulovať potok, na čo chcú získať peniaze z eurofondov. Plánujú tam vybudovať šesť nových mostov. Najviac sa obávajú toho, že nedostatočná regulácia potoka môže pri väčších zrážkach poškodiť zrekonštruovanú cestu, do ktorej investovali 464 774 eur (14 miliónov korún). Komunikácia sa na piatich miestach stretáva s potokom, a tak pri súčasných výkyvoch počasia stále nad ňou visí hrozba, že ju voda poškodí.
Nielen Turzovka, ale i ďalšie obce a mestá na Kysuciach majú problém so zle zregulovanými riečkami a potokmi. Vyčítajú správcom tokov, že nerobia príslušné opatrenia, ktoré by v prípade povodní zabránili zbytočným škodám. Problémom sú tiež prepravcovia dreva, ktorí si často krátia cestu a s ťažkými mechanizmami prepravujú drevnú hmotu cez vodné toky. Zriedkavosťou nie sú ani skládky dreva, ktoré robia v ich blízkosti.
Zaujímavý projekt má pomôcť predísť záplavám
Jednou z najviac postihnutých obcí vlaňajšími júnovými povodňami bola Stará Bystrica, kde zostalo zatopených okolo 50 domov. Celkovú škodu vyčíslili na 331 939 eur (10 miliónov korún).
„Zatiaľ povodňovú situáciu na rieke Bystrica a jej prítokoch nemáme, situácia sa však môže v priebehu niekoľkých hodín zmeniť," informoval nás dnes ráno starosta Ján Podmanický. Najväčšie škody im vlani vznikli v časti Salajňa, kde zatopilo rodinné domu, komunikácie i verejné priestranstvá.
Pozrite si povodne v Starej Bystrici 30. júna 2009
„V tejto časti budeme robiť projekt protipovodňovej ochrany, na ktorý sme získali 150-tisíc eur z environmentálneho fondu. Je založený na budovaní niekoľkých desiatok malých suchých poldrov. Ide vlastne o ekologické zdrže na celom toku a prítoku problémového potoka. Tie v prípade enormného dažďa zastavia prívalovú vlnu a vodu budú prepúšťať postupne. V súčasnosti sa robí výber dodávateľa, v krátkom čase by sme mali začať s budovaním," informoval Podmanický.
Za 1,5 hodiny napadlo v tejto obci v osudný júnový deň 91 mm zrážok. Paradoxom je, že deň pred záplavami jedna z televízií v relácii o počasí informovala, že Stará Bystrica bola v roku 1929 tretím miestom na Slovensku, kde došlo k veľkej zrážkovej činnosti a veľkým záplavám. To ešte v tejto obci netušili, že na druhý deň sa situácia spred osemdesiatich rokov zopakuje.
