ČADCA. Ochranári na Kysuciach „bojujú" s Boľševníkom obrovským už vyše desať rokov. V súčasnosti má dve väčšie populácie. Asi pol až jedenhektárová plocha je v Klokočove na Konečnej a v Harvelke - v zátopovej oblasti vodárenskej nádrže. Menšie oblasti sú v Oščadnici, Makove, Podvysokej, na Podzávoze, viacero ohnísk je v brehových porastoch Kysuce od Turzovky až po Kysucké Nové Mesto.
„Napriek pomerne veľkému množstvu oblastí sa populácia tohto druhu na Kysuciach postupne zmenšuje, pretože Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce sa venuje jeho likvidácii viac ako 10 rokov, v poslednom období systematicky. V brehových porastoch Kysuce sme pôvodne evidovali 60 - 70 ohnísk, v poslednom období zisťujeme menej ako 30. Aj na spomínaných veľkých plochách sa ich rozsah pomaly zmenšuje. Ide však o dlhodobý proces najmä pre dlhú klíčivosť semien," vysvetľuje Eva Pietorová z CHKO Kysuce.
Používajú chemický postrek, odstraňujú ho aj mechanicky
Boľševník likvidovali vo väčších oblastiach - Klokočove, Oščadnici kombinovanou metódou. Išlo o chemický postrek a mechanické orezávanie okolíkov s nezrelými semenami, ktoré následne pálili. V brehových porastoch Kysuce a v Harvelke to bolo len mechanické odstraňovanie.
Boľševník ako rastlina z čeľade mrkvovitých prináša semená raz za život, potom mohutná rastlina väčšinou uhynie. Je to jednoduchá a účinná, aj keď pomerne náročná metóda.
„Pokiaľ sa okolíky orežú príliš skoro - keď boľševník kvitne a je nápadný, rastlina vyráža náhradné súkvetia. Mení sa na trvalku, zároveň má v tomto období silne leptavú šťavu. Keď príliš neskoro, semená začínajú vypadávať, najmä zo stredových okolíkov. Veľmi náročné je aj zabezpečenie pálenia semien, ktorých sa oreže ročne desiatky vriec. Touto metódou sa však podarilo zredukovať populáciu boľševníkov v brehových porastoch Kysuce o viac ako 50 percent," hovorí Pietorová.
Likvidáciu v posledných rokoch zabezpečuje Správa CHKO Kysuce svojpomocne. Pred približne 3 - 4 rokmi časť prác robili na dohody, pričom využívali nevyhnutné odborné skúsenosti miestnych učiteľov (napríklad v Klokočove) a členov stráže prírody.
„V súčasnosti nemáme na takéto zabezpečenie finančne zdroje, resp. koncom vegetačného obdobia sa už nedajú funkčne využiť. V dvoch obdobiach (roky 2001 a 2009) Správa CHKO Kysuce zabezpečila postrekovaciu látku vo väčšom, 20-litorovom balení, ktorú tiež využívame pri likvidácii inváznych druhov," vraví Pietorová.
Pomáhajú aj ďalší
Pomôžu zrejme úrady životného prostredia
Na likvidácii boľševníka obrovského na Kysuciach sa podieľajú aj niektoré ďalšie organizácie, najmä Povodie Váhu, v Oščadnici Stredisko cestovného ruchu Veľká Rača, pri pálení semien napríklad základné školy v Ochodnici a Svrčinovci. V tomto roku dostalo CHKO Kysuce prísľub finančných prostriedkov na likvidáciu inváznych druhov rastlín z úradov životného prostredia.
Likvidácia je dôležitá nielen z hľadiska ochrany životného prostredia, ekonomiky, ekológie, ale i z hľadiska ochrany zdravia. Kontakt rastliny s ľudskou pokožkou spôsobuje dokonca popáleniny, až mokvajúce rany. Z minulosti je známy prípad chlapca, ktorý sa na takéto poranenia liečil. Pokiaľ sa rastlina vyskytuje v malom, jej ničenie by mal vlastník pozemku zabezpečiť včasným a pravidelným vykášaním.
