SKALITÉ. Pri návšteve rodiny Časnochovcov je už na prvý pohľad jasné, že tu žijú veľkí milovníci zvierat. Na ich dvore svorne nažívajú psíky, mačky, kozy, ovce či maličký poník. Najviac zvedavcov však priťahuje lama.
„Prvýkrát som sa s týmto zvieraťom stretol v Rakúsku, kde sa krotké využívali na vozenie malých detí, podobne ako u nás poníky. Alebo boli atrakciou pri horských hoteloch. Videl som ho už predtým v rôznych filmoch, no pohľad na živú lamu je úplne iný," priznáva zanietený chovateľ Stanislav Časnocha.
Predstava, že ju má vo svojom „zookútiku" v záhrade bola natoľko lákavá, že zareagoval na inzerát. „Mal som šťastie, že som natrafil na skutočného chovateľa a nie priekupníka. Všetko mi vysvetlil a povedal, že má voľného samca, ktorého sa chce zbaviť, pretože začal hrýzť ostatné zvieratá. Vraj ak chcem, daruje mi ho. Išiel som sa naň pozrieť s dcérou. Jej sa zapáčil a bolo rozhodnuté," hovorí o prvom stretnutí s Montym.
Ako z Montyho urobili metalistu
Zo začiatku mali obavu, ako si zvykne na ovce a kozlence. Aj sa s predchádzajúcim majiteľom dohodli, že keď bude zlý, vrátia ho. No Monty je flegmatik. Pokiaľ do neho baran či koza nedobiedzajú, nevšíma sa ich. „Našou prvou úlohou bolo ostrihať ho, keďže mal veľkú srsť. Keď je lama v hrození, kope a najmä pľuje. Nakrájali sme preto mrkvu, pripravili vrece, ktoré sme mu vo vhodnej chvíli nasadili na hlavu. A už bol krotký ako ovečka. Smiali sme sa, pretože po ostrihaní sa o polovicu zmenšil. Na hlave mal vrece, takže mu zostali dlhé vrkoče a vyzeral ako metalista," smeje sa chovateľ.
Monty je od začiatku polokrotký a taký je stále. Pokiaľ ho chcete pohladiť, treba k nemu prísť pomaly, prípadne s nejakou maškrtou. „Raz som ho zo žartu ťapol po chrbte ako koňa a slina už letela. Našťastie, to signalizuje dopredu a tak sa už vieme pred takouto sprchou uchrániť," opisuje jeden z veselých zážitkov
Pucko sa občas zmení na vodníka
Rodinka prežíva radosti aj s minikoníkom Puckom. Je to žrebček, ktorý nemá kobylku a tak dobiedza do Montyho. Je mu sotva po brucho, no chová sa ako hrdina. „Viackrát som si všimol, že má celú hrivu aj tvár zelenú ako od rozmixovanej trávy. Zistil som prečo. Keď kosačkou pokosím trávu a vysypem im to do valovčeka, chvíľu ju konzumujú spolu. Koník však začne dobiedzať a hrýzť. A tak všetko, čo má Monty v papuli, je hneď na jeho hlave. Vyzerá potom ako vodník."
Manželia Časnochovci aj ich dcérka majú k zvieratám skutočne veľmi blízko. Vidieť to tiež z toho, s akou láskou sa o ne starajú. Pán Časnocha vraví, že je radosť zvieratá pozorovať, človek sa dozvie veľa zaujímavého z ich života. „Monty napríklad často bez pohnutia stojí niekde pri plote aj pol hodiny. Hľadí do diaľky a vydáva zvláštne zvuky. Niečo ako h´m´m´m. Stojí a hmká si. Asi spomína na svoje rodné Andy.
Na svoje stádo a svojho pána v pestrom oblečení a tradičnom klobúku, ktorý ho tak ďaleko predal," myslí si chovateľ. Vzápätí dodáva, že je veľmi rád, že tak urobil, pretože Montyho si mimoriadne obľúbili. A ak by sa mu nezdalo napríklad to oblečenie, je ochotný nejaké to sombréro či poncho si kúpiť.
