ČADCA. Mestá Čadca a Valašské Meziříči spája dlhoročná spolupráca. Tú v súčasnosti ešte upevnil originálny veľkoprojekt v kultúrnej oblasti. Originálny v tom, že český režisér Karel Riegel spojil divadlo, scénický, klasický, hip - hopový tanec, balet, film i folklór do ojedinelého predstavenia.
Zastúpenie v ňom majú aj divadelníci a tanečníci z Čadce. Presnejšie, žiaci Základnej umeleckej školy J. Potočára v Čadci, ktorí sú členmi Detského divadelného súboru Eva a tanečníci z Folklórneho súboru Kelčovan. Časť predstavenia sa odohráva aj na filmovom plátne. Tieto sekvencie natočili v minulých dňoch v Paríži.
„V období od roku 1890 až po súčasnosť je hlavným mottom uvedomiť si náväznosť a pokračovanie generácií v histórii. Tak ako umenie vo svetovej metropole ako je Paríž ovplyvňovalo a ovplyvňuje mnoho tvorivých osobností z rôznych odvetví, rás a národností. Dokážeme nájsť spoločnú reč? Vieme sa počúvať? Poradiť jeden druhému? Prevziať zodpovednosť za svojich potomkov? Učiť ich vnímať nielen samých seba? Vedieť pochváliť druhého? Posunúť vklady predkov dopredu? Je toho veľa, čo nám dnes chýba. Jazyk nie je prekážkou, prekážkou je arogancia," hovorí Karel Riegel na margo toho, prečo vlastne vznikol tento multimediálny projekt.
Začína to starou knihou
Príbeh sa odohráva v roku 2010 na pomedzí Česka a Slovenska v lese, kde sa žiaci dramatického odboru stretávajú na spoločnom sústredení, ktoré má vytvoriť medzinárodný projekt. Všetko sa začína tým, že nájdu starú knihu, na ktorej titulnej strane je nápis C´est la vie. Otvárajú ju a vidia nádhernú fotografiu chrámu Notre-Dame. Všetkých to natoľko uchváti, že sa vďaka svojej fantázii ocitnú v reáli, t.j. v Paríži pred chrámom.
Účastníci projektu - divadelníci, tanečníci a ďalší umelci sa aj v skutočnosti „preniesli" do Paríža, kde týždeň natáčali v dobových kostýmoch na miestach, ktoré obrazne povedané, ovplyvnili celý svet. Napríklad aj v nádhernej budove Opery de Paris Garnier či na Moulin Rouge. V scénach nechýba ani moderná obchodná štvrť La Défense, či centrum Pompidou. Toto centrum známe tiež ako Beaubourg postavili v roku 1977 za vlády prezidenta Georges Pompidou.
Moderný design (centrum vyzerá tak trochu ako naftová rafinéria), kontrastuje s okolitými budovami zo začiatku 19. storočia. Múzeum moderného umenia má určite najpočetnejšiu zbierku na svete. Nachádza sa tam vyše 36-tisíc exponátov, medzi ktorými nechýbajú diela Picassa, Matissa, Kandinského. Na námestí pred vchodom do Centra, takmer každý deň vystupujú mímovia, žongléri, hltači ohňa a ďalší pouliční umelci...
Jedna zo scén však zachytáva aj Slovensko - Devín a rieku Dunaj. Ide skrátka o jedinečné prepojenie kultúr, ktoré končí návratom do reálneho, súčasného života.
Pohľad na nočný Paríž ich rozplakal
Ako sme už spomenuli, v Paríži absolvovali účastníci projektu časovo i fyzicky náročný program, keďže filmové scény natáčali od skorých ranných hodín, navyše v dobových kostýmoch. Aj to však v nich umocnilo dojmy z chvíľ v tomto veľkomeste. Divadelníci z Čadce hovoria, že na ne určite nikdy nezabudnú. Jedna z najmladších účastníčok pri pohľade z Eiffelovky na večerný Paríž so slzami v očiach povedala, že je to najkrajší deň v jej živote.
Túto vežu postavili pri príležitosti Medzinárodnej výstavy v Paríži v roku 1889.Meria 300 metrov a do roku 1930 bola najvyššou stavbou na svete. Má tri poschodia, z ktorých je skutočne prekrásny výhľad.
Dojmy i skúsenosti zúročia
Všetci tí, čo projekt pripravili a autorsky sa na ňom podieľali veria, že deti to, čo sa naučili a čo prežili, zúročia nielen teraz, ale aj v budúcnosti. A všetko, čo dostali od svojich učiteľov, raz odovzdajú iným. Svoj leví podiel na tom, že divadelníci z Čadce to takto chápu a že to funguje, má nesporne vedúca Detského divadelného súboru Eva - Evka Matysová, ktorá sa deťom venuje na doskách, ktoré znamenajú svet, neuveriteľných tridsať rokov.
S predstavením C´est la vie - To je život sa divadelníci, hudobníci, tanečníci predstavia v Prahe, Bratislave, Zlíne, Valašskom Meziříči a ďalších slovenských i českých mestách.
