ČADCA. V kalendári sa síce už ich meno objavilo, no zdá sa, že Peter s Pavlom sa svojej úlohy rozsievačov hríbov nezhostili tak dobre, ako po iné roky. Kysuckí hubári, ktorí sú zvyknutí na plné koše, si zatiaľ na svoje neprišli. V lesoch sa objavili len prvé exempláre. Kým agroturistika má v tomto regióne v čase krízy problémy, s „huboturistikou" je to oveľa lepšie. Kysučania zistili, že na hríboch sa dá niekedy lepšie zarobiť než u súkromníka, ktorého trápi platobná neschopnosť. Najviac predavačov býva už tradične na ceste tiahnúcej sa Bystrickou dolinou, tiež na tej smerujúcej z Čadce do Žiliny - v oblasti Krásna nad Kysucou.
Aj keď ide o frekventovanú hlavnú cestu medzinárodného významu, po ktorej premávajú denne stovky kamiónov, predavači sedia pri kraji a ruky s plnými miskami vytŕčajú do cesty. Úrazu sa neobávajú, prioritou je získanie lukratívnych zákazníkov. Tými sú najmä zahraniční turisti. Predávajúcich najviac poteší, keď pri nich zastaví plný autobus.
Po minulé roky dubáky vykupovali v obciach viaceré predajne. Napríklad v Novej Bystrici to bolo denne aj okolo 100 kilogramov. Za prvú triedu, kde je podmienkou predpísaná výška aj šírka, platili 2,60 eur za kilo, druhú triedu platili po 1,3 eur. K predávajúcim patrili väčšinou deti. Tie v bystrickej doline sú maximálne šikovné. Niektoré za hodinu a pol dokážu nazbierať aj vyše 20 kíl dubákov. Tie z obchodov odoberajú díleri, ktorí ich ďalej distribuujú do Rakúska a Talianska, kde je tento artikel pomerne drahý. Rovnako ako hríby, zvyknú obchody vykupovať aj čučoriedky. Tento rok však zberači stále ešte na svoj čas čakajú.
