ČIERNE. V obci majú jedinečnú historickú pamiatku. Ide o krajinnú časť Šance a Valy, ktorú plánujú využiť v rámci cestovného ruchu a turistiky.
„Tak, ako má každý národ svoje korene, tak je to aj s jednotlivými mestami a dedinami, ktoré majú takisto svoju históriu. Hovorí sa, že kto si neváži minulosť, nezaslúži si budúcnosť," hovorí starosta Pavol Gomola. Obranné valy sú v regióne Kysúc jednou z najstarších stavebných pamiatok. Ich unikátnosť spočíva predovšetkým v rozsahu a kvalite zachovania. Z historického hľadiska ide o unikátnu technickú pamiatku, ktorú by mohla narušiť navrhovaná trasa diaľnice.
Hľadajú riešenie, ako pamiatku nezničiť
„Hľadáme spoločne s investorom stavby - Národnou diaľničnou spoločnosťou a Archeologickým ústavom SAV v Nitre riešenie na samotných Valoch. Chceme docieliť, aby sa zachovala aspoň časť našej histórie. Pôvodná trasa diaľnice D3 bola naplánovaná popri toku rieky Čierňanka a železničnej trati, ponad objekty poľnohospodárskeho družstva mala pokračovať na kopec smerom do Skalitého," vysvetľuje Gomola. Táto trasa by však bola zasiahla do života obyvateľov niektorých osád.
K tejto verzii sa preto už vracať nechcú. Diaľnica bude teda smerovať cez Valy. Hľadajú však riešenie, aby sa tejto pamiatky nedotkla. V súčasnosti dodatočne robia ďalšie hydrogeologické vrty po celej dĺžke, pretože diaľnicu postavia v plnom profile, aj keď sa pôvodne uvažovalo s polovičným. „Ak štát, ktorý ju buduje, rozhodol, že pôjde cez naše územie, chceme, aby nám pomohol odkryť i našu minulosť. Keďže rozpočet obce je finančne obmedzený, chceme, aby nám pomohol s archeologickým prieskumom, hovorí starosta.
Valy chcú zaradiť do zoznamu kultúrnych pamiatok
Obec bola iniciatívna a zvolala od začiatku roka viacero rokovaní. Zároveň požiadala Pamiatkový úrad SR, aby oblasť Valy zaradil do zoznamu kultúrnych pamiatok. Pozdĺž trasy obranných systémov plánujú spoločne s Čadcou a Svrčinovcom osadiť informačné tabule, ktoré by popisovali históriu týchto objektov. „Tiež pripravujeme odbornú konferenciu pre verejnosť a učiteľov dejepisu, aby sa kus tejto histórie dostal do základných škôl v rámci vyučovania dejepisu," dodáva starosta.
Spomínané obranné valy dalo budovať tešínske knieža Václav III. Adam v roku 1578. Išlo o systém obranných objektov a priekop. V obci sa nachádza pozostatok v dĺžke 2,5 km. „Dobre rozoznateľné sú i tri reduty, pomenované podľa starých máp ako Vorposten, Wachthaus a Skowronka. Na konci valov v časti Latoňka je pomerne dobre zachovaná aj hlavná hviezdicovitá pevnosť - Malé Šance, inde spomínané aj ako Hajdúcke Šance," spomína starosta.
Čierne, ktoré ležalo na hraniciach bolo ťažko skúšané
Valy slúžili na odrazenie útočníkov, tiež aby zabránili spojeniu uhorských a sliezskych protestantov. V roku 1626 tiahol cez nižný koniec Čierneho napríklad Gabriel Bethlen so silným vojskom a obsadil Šance. Išlo o sedmohradské knieža, ktoré bojovalo v protihabsburskej koalícii. V roku 1645 boli zasa jablunkovské Šance obsadené švédskymi vojskami.
Z histórie je známe, že od roku 1618 do roku 1648 prebiehala tridsaťročná vojna. Išlo o náboženskú vojnu, ktorá zachvátila veľkú časť Európy. Proti sebe bojovali katolíci a protestanti. Ťažko skúšané bolo v tom čase i územie Čierneho, ktoré ležalo na hraniciach Uhorska, Poľska a Sliezska.
