Často je vidieť, najmä v televízii, že sa spoja dvaja či traja hudobne založení súrodenci a založia hudobnú skupinu. Na Kysuciach sa opäť stretlo päť sestier Mravcových, aby posúvali ďalej, mladším generáciám, piesne a tradície z Rakovej, z dedinky kde sa všetky narodili.
RAKOVÁ. Hoci sestry Mravcové majú už každá iné priezvisko a sú roztrúsené po viacerých mestách či obciach, stále ich spája láska k hudbe a tradíciám. Preto sa rozhodli, že obnovia to, čo kedysi začali a od roku 2002 ich opäť môžeme vidieť pri rôznych príležitostiach v krojoch spievať rakovské piesne.
„Mamička zomrela veľmi mladá, len dvadsaťdeväťročná. Ostalo nás po nej šesť detí. Päť sestier a najmladší brat. Ja som bola najstaršia, mala som vtedy len desať rokov," spomína jedna zo sestier Jozefa Gonščáková, ktorá v súčasnosti žije v Skalitom.
„Otec viedol dychovku Rakovanku, a takto popri ňom začínal vlastne aj náš spev. Poznal celé Kysuce, a Kysučania poznali jeho. Hrával na svadbách, zábavách... My sme mu veľakrát robili spevácky doprovod," hovorí a pokračuje, že s otcom prežili všetci súrodenci naozaj plnohodnotné a radostné detstvo.
„Zasvätil nás do folklóru, naučil nás ho milovať. Hoci bol hudobník, nikdy neprišiel domov opitý, vzorne sa o nás staral." Pani Jozefa spomína aj na to, keď raz otec prišiel domov a ona niečo v rukách šila. Na druhý deň jej priniesol šijací stroj. „Ak zbadal, že nás niečo baví, hneď sa to snažil podchytiť. Šitie ma baví dodnes. S otcovým šijacím strojom som obliekala potom všetkých súrodencov."
V repertoári majú ľudové piesne z Rakovej
O piatich sestrách Mravcových i celej rodine bolo počuť po celých Kysuciach. V roku 1973 dokonca v Banskej Bystrici natočili pásmo Jánske ohne a Ľudové piesne z Rakovej, ktoré boli neskôr odvysielané aj v Slovenskej televízii. Ich repertoár tvoria piesne z rodnej obce, ktoré im pomohla zozbierať Helena Zahradníková a Ondrej Demo a sú obsiahnuté aj v knihe Ondreja Dema Z klenotnice slovenských ľudových piesní.
„Naozaj nám netreba nikde inde hľadať inšpiráciu. Je toľko krásnych rakovských ľudových piesní, že nás a ani našich poslucháčov asi len tak rýchlo neomrzia," konštatuje pani Jozefa. Sestry spievajú vždy oblečené v krojoch a v rakovskom nárečí.
Päť sestier - Jozefa, Mária, dvojčatá Veronika a Anna, ktoré neustále súperia, ktorá z nich sa narodila skôr, Emília aj najmladší brat Rudolf zdedili po svojom otcovi talent. Dievčatá spievali, dvojčatá hrali aj na lesný roh, a brat ich sprevádzal na hudobnom nástroji. „Boli to krásne časy. Neskôr sme si však zakladali rodiny, stavali domy. Zaujímavé je, že moje sestry Veronika a Anna, sa nielenže narodili v jeden deň, ale v jeden deň sa aj vydávali. Neskôr sme sa museli postarať o vlastné deti. Hudba išla teda bokom," spomína pani Jozefa.
K spevu sa vrátili ako babičky
V roku 2002, keď už mali doma aj vnúčatá, rozhodli sa v rodinnej tradícii pokračovať. Pani Jozefa pracovala dlhé roky ako riaditeľka miestneho kultúrneho strediska v Skalitom. Keď v roku 2002 organizovala Deň matiek, rozhodla sa, že všetkých prekvapí. Vystúpením sestier Mravcových.
„Nikomu som nič nehovorila. Ani starostovi. Predsa len, nevedela som, či sestry prídu. Keď sme však v závere kultúrneho programu vystúpili v krojoch na javisko, tlieskal nám celý amfiteáter," spomína. Tento rok spievali skalitským matkám opäť. Predstavili sa aj v sprievodnom programe na Oščadnickej heligónke a pravidelne spestrujú oslavy a svadby po celej rodine. V auguste sú už pozvané do programu do skanzenu vo Vychylovke.
„Vždy keď sa stretneme spievame, teraz sa však budeme musieť stretávať ešte častejšie a viac cvičiť. Hudba nám dáva teda možnosť nielen posúvať ďalším generáciám folklór a tradície, ale nás spája a drží v súdržnosti aj ako rodinu," dodáva Jozefa Gonščáková.
