POVINA. Keď v Centre voľného času v Povine zakladali pred dvomi rokmi včelársky krúžok, ani nedúfali, že u detí zožne taký úspech. V súčasnosti ho pravidelne navštevuje deväť detí, čo je podľa slov vedúceho krúžku Miloša Belana veľký úspech.
„Deti sa starajú v rámci krúžkovej činnosti o päť úľov. Včielky dokrmujú ak je treba, vytáčajú med, vedú záznamy a podobne," približuje činnosť Belan. Žiaci sa pritom stretávajú aj počas prázdnin. „Včielky nepoznajú prázdniny. Starať sa o ne treba aj počas leta," hovorí Milan Damaška, ktorý pomáha Milošovi Belanovi v krúžkovej činnosti. Sám je v Povine známy svojím včelárením, ktorému je verný už päťdesiat rokov.
Obidvaja včelári sa počas prázdnin, ale aj cez školský rok venujú deťom bez nároku na odmenu. „Včelárstvo je predovšetkým koníček. Deti sa do toho nehrnú, tak ich musíme takto prilákať my," hovorí Belan. Na päť úľov dostali malí včelári peniaze z VÚC-ky. Ostatné si zabezpečujú sami.
„V niečom nám pomáha škola a v niečom zasa dobrí ľudia," vysvetľuje Belan. Aj v súčasnosti svojpomocne stavajú včelín. Drevo dostali sponzorsky a ostatné práce si už robia sami. „Som veľmi rád, že si deti našli cestu k tomuto užitočnému hmyzu. Zúčastňujú sa aj na rôznych súťažiach a poväčšine sú aj úspešní," pokračuje zanietený včelár.
Ako dôkaz vyťahuje diplomy, ktoré decká získali rôznych súťažiach. Napríklad, v celoštátnej súťaži včelárskych krúžkov Mladý včelár v Kráľovej pri Senci získali Povinčania tretie miesto ako družstvo a rovnako na 3. mieste skončil aj Juraj Damaška ako jednotlivec. Sestry Sabina a Darinka Tomašcové z Poviny skončili zasa na 4. a 6. mieste. Jurajovi Damaškovi tretie miesto zabezpečilo aj postup na medzinárodnú súťaž do Českej republiky, kde skončil ako najlepší zo Slovákov na 5. mieste.
Žihadiel sa neboja
Keď sme minulý týždeň navštívili deti pri úľoch, akurát sa chystali stáčať med. Hneď nás upozornili, že k úľom sa treba priblížiť len v správnom oblečení. Teda nie v krátkych nohaviciach a tielku, ale trebárs v teplákovej súprave. Nech je horúco ako chce. Ani to podľa ich slov ich však celkom neochráni od včelieho uštipnutia. Žihadiel je však podstatne menej. „S včielkami treba pracovať v kľude, rýchle pohyby tu nie sú namieste," varuje nás dvanásťročný Branko Gjabel.
Jeho rovesníčka Viktória Mravcová nám hovorí, že na žihadla si už zvykla. Jednoducho to patrí k práci so včelami, ktorá ju veľmi baví. Ani šiestačka Alenka Fojtíková nemá z včelích žihadiel strach. Včelie úle prvýkrát videla u starkého bratranca a už vtedy vedela, že aj ona bude raz včelárkou.
„Som veľmi rád, že to deti baví. Predsa len, starých včelárov ubúda, nová generácia sa k tomu akosi nemá. Tieto deti sú však dôkazom toho, že keď sa im venujeme, naučíme ich včiel sa nebáť a mať ich rád, včelárstvo na Kysuciach nevyhynie," dodáva Belan.
