Filipíny ju naučili byť pokornejšou a skromnejšou

Nedávno sa Eva Iliášová vrátila z dobrovoľníckej služby vo Filipínach, kde sa dostala prostredníctvom Misijných sestier Ducha svätého.

Na Filipínach je iný život.Na Filipínach je iný život. (Zdroj: ARCHÍV EI)

Eva Iliašová je mladá tridsaťročná absolventka Trnavskej univerzity. Vyštudovala slovenský jazyk a náboženstvo. V súčasnosti učí náboženstvo na jednej zo základných škôl v Kysuckom Novom Meste a v oblasti katechézy pôsobí už sedem rokov. Zároveň pracuje v Cirkevnom centre voľného času sv. Jakuba, kde sa venuje práci s deťmi a mládežou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

ČADCA. Nedávno sa Eva Iliášová vrátila z dobrovoľníckej služby vo Filipínach, kde sa dostala prostredníctvom Misijných sestier Ducha svätého. Podobné projekty majú podľa jej slov rozbehnuté však aj Saleziáni. Vo Filipínach prežila rok, na ktorý nikdy nezabudne. Hovorí, že na začiatku jej púte bola veľká túžba pomáhať a slúžiť.

SkryťVypnúť reklamu

„Začalo to už počas štúdia na vysokej škole, kde som sa začala bližšie zaujímať o misie a veci s tým súvisiace. Tento sen sa mi naplnil o pár rokov neskôr, a to vďaka rehoľnej spoločnosti Misijných sestier Ducha svätého a niekoľkých dobrovoľníkov, ktorí tento dobrovoľnícky program absolvovali v Nemecku a rozhodli sa niečo podobné ponúknuť aj na Slovensku," spomína na to, ako sa v nej zrodila myšlienka na dobrovoľnícku činnosť.

Pred odchodom absolvovala Eva Iliašová ročnú prípravu, ktorá pozostávala z rôznych seminárov, prednášok a samozrejme, dôležitú úlohu v tomto procese zohrávala podľa nej aj duchovná obnova. „Počas týchto spoločných stretnutí sme sa snažili očistiť naše úmysly, prečo chceme ísť na misie. Či to náhodou nie je len taká túžba za dobrodružstvom a exotikou, ale či je za tým aj niečo hlbšie a dôležitejšie," vysvetľuje. Eviným snom bola Afrika, ale z viacerých dôvodov nebola ponuka v žiadnej z komunít v spomínanej krajine stráviť rok v misijách. „Pochopila som, že nie je dôležité, kde človek je, ale podstatné je, že chce pomáhať. A tak prišla ponuka z Filipín."

SkryťVypnúť reklamu

Kto chce byť „in" potrebuje len veľkú dávku lásky

Prvý mesiac bývala Eva v hlavnom meste Filipín - v Manile. Navštevovala kurz Tagalogu, čo je národný jazyk na Filipínach. „Od svetových jazykov sa podstatne líši a občas som mala problém dostať ho do ucha, ale chcelo to len čas a chuť," spomína na svoje „filipínske začiatky". Potom už nasledoval „misijný" život. Viac ako desať mesiacov strávila v mestečku Sablayan na ostrove Mindoro. Venovala sa práci s domorodým kmeňom nazývaným Mangyans. „Žijú hlboko v horách naozaj veľmi jednoduchým spôsobom života. Majú iba bambusový domček nazývaný „bahay kubo", jedno kaldéro - teda hrniec, v ktorom varia ryžu, pár vecí na oblečenie...a to je asi tak všetko."

V týždni spolu s ostatnými dobrovoľníkmi putovali do jednotlivých osád, ktoré boli od civilizácie vzdialené dobrú hodinu. „Keď však vstúpite na ich územie, cítite sa akoby v inom svete. Ako niekde, kde peniaze, majetok a jednoducho všetko to hmotné nemá žiadnu cenu. Kto chce byť „in", potrebuje len veľkú dávku lásky, a všetko príde samo."

SkryťVypnúť reklamu

Dobrovoľníci vo Filipínach navštevovali chorých, chodili do školy, kde s deťmi trénovali angličtinu, často si robili piknik pri rieke... „Deti už na to čakali a bolo milé pozorovať ich s akou radosťou si umývajú vlasy a tešia sa z bielej bublinkujúcej veci, teda zo šampónu."

Čo sa týka katechézy nacvičovali napríklad jasličkovú slávnosť alebo kreslili a čítali si z Biblie.

„Potešilo ma, keď prišiel za mnou asi tak štyridsaťročný muž a chcel odo mňa detskú bibliu. Na otázku či vie čítať záporne pokrútil hlavou a dodal: Veď to nevadí, budú mi z nej čítať moje deti, len aby sme ju mali doma.," pokračuje v spomienkach. Práce mali dobrovoľníci vo Filipínach naozaj dosť. „Nebolo to nič svetoborné...naopak veľmi jednoduché, ale krásne..."

Ak niekam potrebujú ísť, vyberú sa aspoň vo dvojici

Po príchode do Filipín Evu prekvapili v Manile veľké veľké sociálne rozdiely. Bohatší tam žijú vo vyhradených štvrtiach, chránených políciou, ktoré sú od skutočného života sú podľa nej doslova oddelené múrmi. Na druhej strane nespočetné množstvo ľudí na uliciach, chaos v doprave, hluk... Medzi domorodcami bola Kysučanka naopak šokovaná - v pozitívnom zmysle.

„Uvedomila som si, že človek toho až tak veľa k životu nepotrebuje. Veľmi ma oslovila ich jednoduchosť a radosť zo života. V podstate títo ľudia nič nevlastnia, nemajú peniaze a často ani poriadne oblečenie, a predsa sú šťastní," približuje nám spôsob života v tejto krajine.

Podľa nej je pre nich podstatným najmä spoločenstvo, v ktorom žijú. Napríklad, ak potrebujú niekam ísť, idú vždy minimálne dvaja. „Dokážu sa rozprávať a zdieľať o živote často až hlboko do noci. Navzájom si pomáhajú a ešte sa nestalo, aby sa dieťa dostalo do detského domova, alebo aby zostalo bez starostlivosti, keď sa rodičom niečo stane. Poznala som jednu rodinu, ktorá mala svojich šesť detí a adoptovali ešte dve, ktorým zomreli rodičia."

Neplač, veď sa uvidíme v nebi

Eva si doniesla s Filipín veľa zážitkov a pokoru. Tam zistila, že majetok a hmotné veci nie sú tým najdôležitejším. Dôležitá je láska a súdržnosť ľudí. „Filipíny mi dali veľmi veľa. I keď zo začiatku to bolo veľmi ťažké. Spočiatku som mala problém komunikovať vo filipínskom jazyku. A tak som bola prinútená len byť prítomná," spomína Eva. Postupom času sa jej však jazyk rozviazal. Rozprávala im o Slovensku, že tu máme hory, zvieratá, ale že nemáme „katutubo", teda domorodcov žijúcich v horách, čo im podľa nej nešlo vôbec do hlavy.

„Na začiatku to teda bolo ťažké, ale omnoho náročnejšie bolo rozlúčenie. Prirástli mi k srdcu, veď som tam bola ako doma. Poznala som jednotlivé rodiny, deti s ich mamičkami a snáď aj preto sa mi vryla do pamäti, či do srdca veta jednej z nich: Ate,huwag ka umyiak, makikita tayo sa langit... - Neplač, veď sa uvidíme v nebi. Úžasné, nie?!."

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Kysuce

Komerčné články

  1. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  4. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  7. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  8. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  1. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  4. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Ktoré signály tela predpovedajú mŕtvicu
  7. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  8. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 9 186
  2. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 6 748
  3. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 4 949
  4. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 4 855
  5. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 3 228
  6. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 2 797
  7. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu 2 503
  8. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 2 311
  1. Nika Göthová: "Všetko, všade, naraz" nie je multiverzum od Marvel. Našťastie.
  2. Vladimír Bojničan: Konzervatívna postfaktická schizofrénia v priamom prenose
  3. Ladislav Boršoš: Konkláve v STVR…
  4. Jakub Cipko: Ak nechcete Matoviča, treba začať robiť!
  5. Ivan Mlynár: Robo, panebožečoťatonapadlo ? Čo to bolo za zostavu v tom Kremli…...mamamia.
  6. Štefan Hrodek: Život v obchoďáku
  7. Ivan Čáni: Robert Fico písal Kaji Kallasovej.
  8. Julius Kravjar: Obmedzená suverenita alebo Kto chce biť, palicu si nájde
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 814
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 749
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 401
  4. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 9 488
  5. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 8 951
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 676
  7. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 847
  8. Ján Chomík: Liek na nespavosť 7 086
  1. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  2. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  3. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  4. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  5. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  6. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  7. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  8. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Podpis zmluvy

Stredoslovenská energetika (SSE) a spoločnosť FUERGY uzatvorili strategickú spoluprácu a prinášajú na trh inovatívne smart energetické riešenie – Infimeo.


Samozber v Rudine lákal i minulý rok tisíce ľudí.

Pre mrazy sa čas samozberu oddialil.


Zmeny sa dotknú Tatier aj krátkych trás, zľavy ostávajú.


Staršie žiačky s trénerom (vľavo) a s rozhodcom.

V Čadci vytvorili skvelú a prajnú partiu nadšencov.


Dana Pavlíková
  1. Nika Göthová: "Všetko, všade, naraz" nie je multiverzum od Marvel. Našťastie.
  2. Vladimír Bojničan: Konzervatívna postfaktická schizofrénia v priamom prenose
  3. Ladislav Boršoš: Konkláve v STVR…
  4. Jakub Cipko: Ak nechcete Matoviča, treba začať robiť!
  5. Ivan Mlynár: Robo, panebožečoťatonapadlo ? Čo to bolo za zostavu v tom Kremli…...mamamia.
  6. Štefan Hrodek: Život v obchoďáku
  7. Ivan Čáni: Robert Fico písal Kaji Kallasovej.
  8. Julius Kravjar: Obmedzená suverenita alebo Kto chce biť, palicu si nájde
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 814
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 749
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 401
  4. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 9 488
  5. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 8 951
  6. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 676
  7. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 847
  8. Ján Chomík: Liek na nespavosť 7 086
  1. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  2. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  3. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  4. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  5. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  6. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  7. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
  8. Radko Mačuha: Fico ide na oslavu začiatku 3 svetovej vojny.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu