Dnes okrem v divadle A.ha účinkuje aj v činohre Slovenského národného divadla v Bratislave a v Slovenskom komornom divadle v Martine.
ČADCA. Tomáš Vravník je rodený Čadčan. Tu prežil aj celé svoje detstvo, na ktoré veľmi rád spomína. „Ako dieťa a aj potom neskôr ako pubertiak som mal bližšie k hudbe ako k divadlu. Môj otec bol dlhoročný bubeník a kapelník kysuckej skupiny Orfeus. Z detstva si pamätám na cesty našou modrou Ladou, v autorádiu hrala stále dokola jedna kazeta, na ktorej boli dva albumy. Na jednej strane Pink Floyd - A Momentary Lapse Of Reason a na druhej strane kazety Dire Straits - Brothers in Arms. To je vôbec prvá hudba, na ktorú si pamätám," hovorí Tomáš Vravník.
Keďže vyrastal, ako sám hovorí v takomto „podhubí", bolo pre neho už od detstva samozrejmosťou, že bude hrať na nejaký hudobný nástroj, a že raz bude mať kapelu. „Stalo sa tak na jar v roku 2000, kedy som po niekoľkých ranných formáciách - najmä v zoskupení Dudkovič, Sobčák, Hlaváč a Vravník, spustil kotvy v čadčianskej skupine Šramot, s ktorou fungujem dodnes, a dalo by sa povedať, že sme sa, jej členovia, jeden druhému stali rodinou," spomína mladý Kysučan.
K divadlu Tomáša privial vraj osud alebo zaujímavá náhoda. „Na strednej škole som sa zamiloval do jedného dievčaťa, ktoré navštevovalo čadčiansky divadelný súbor EVA a povedal som si, že by možno nebolo zlé skúsiť divadlo. A tak som sa stal členom spomínaného divadelného súboru," vysvetľuje. Časom zistil, že by sa herectvom a divadlom rád aj živil. Keď sa vo štrtom ročníku čadčianskeho gymnázia rozhodoval, kam pôjde ďalej na vysokú školu, podal si prihlášky len na herectvo. „Z dnešného pohľadu sa mi to vidí ako nezodpovedné a riskantné rozhodnutie, no na počudovanie celého môjho okolia, ma prijali na Akadémiu umenia v Banskej Bystrici, do ročníka profesorky Božidary Turzonovovej a Jozefa Adamoviča." Po dvoch rokoch zo spomínanej školy odišiel a urobil prijímačky na Vysokú školu muzických umení do ročníka docentky Ingrid Timkovej a profesora Vladimíra Strniska. Tam spoznal aj kolegov-hercov a režisérov, s ktorými ho dodnes spájajú nielen spoločné umelecké a pracovné záujmy, ale aj priateľstvo.
„Po škole našu partiu prichýlilo pod krídla bratislavské divadlo A.ha, kde sme prežili aj prvú sezónu," pokračuje herec. Divadlo A.ha sa v súčasnosti sťahuje do nových priestorov Malej scény, ktorá funguje pod vedením - Kysuciam blízkeho človeka - Jána Kronera. Okrem v divadle A.ha účinkuje Tomáš tiež v činohre Slovenského národného divadla a v Slovenskom komornom divadle v Martine. Vo svojej hereckej kariére si už vyskúšal mnoho rolí.
Je dôležité či človek niečo robí za peniaze alebo pre peniaze
Súčasná herecká generácia je podľa neho veľmi talentovaná a má veľa možností a príležitostí, ako si zarobiť. „A to je pravdepodobne kameňom úrazu. Mnohí vynikajúci herci sa nechajú zlákať vidinou veľkých peňazí a púšťajú sa do projektov, ktoré povedzme neovplývajú umeleckými kvalitami... Ide o napríklad o dnešné „rýchlokvasené" seriály, v ktorých nejde o nič iné, ako o čísla peoplemetrov. I keď na druhej strane sa týmto ľuďom vôbec nečudujem, pretože musia z niečoho žiť a situácia, v akej sú divadlá na Slovensku, tiež nie je najružovejšia. Nehovoriac o tabulkovom plate v štátnom divadle, ktorý je naozaj na nízkej úrovni," konštatuje. V takejto situácii si Tomáš spomenie na vetu Maroša Geisberga, ktorý mu raz povedal, že „je dôležité, či sa robia veci za peniaze alebo pre peniaze".
Čo sa týka budúcej hereckej kariéry Kysučan hovorí, že na takéto niečo ešte nevie odpovedať. „Neviem čo bude o pár mesiacov, či budem mať vôbec čo robiť. Žiaľ takýto neistý je život herca na voľnej nohe. Okrem toho nerád projektujem samého seba v nejakej fiktívnej realite, ktorá sa vôbec nemusí naplniť a v podstate je irelevantná. Rád žijem tu a teraz," uzatvára Tomáš.
