Rodina Berouskovcov vystupovala so svojimi artistickými číslami po celom Československu. Otec Jaroslav sa venoval vzdušnému rodeu, mama Františka pochádzala z kúzelníckej rodiny. Dcéra Iveta sa im narodila v Leviciach. Smeje sa, že skôr ako po zemi, vedela chodiť po lane. Stala sa z nej úspešná povrazolezkyňa a jej domovom sa stala manéž.
Láska na prvý pohľad
Berouskovci netušili, že návšteva Kysúc, kam prišli vystúpiť so svojím číslom, sa stane pre ich dcéru osudná. „Otec bol chorý, mal vodu na pľúcach, preto sa už nevenoval rodeu. Kúpil hadov a krokodíly a s nimi sme chodili krížom - krážom po Slovensku i Čechách. Na ten deň si pamätám veľmi presne. Mala som vtedy krásnych šestnásť a pol. Boli sme v Staškove a potrebovali sme doplniť kvapalinu do auta. Otec ma poslal pohľadať nejaký autoservis. Poradili mi istého automechanika. Keď som ho zbadala, bola to láska na prvý pohľad," smeje sa.
So svojou rodinou síce zo Staškova odišla, no mladý muž, ktorý sa práve vrátil z vojny, takisto zahorel láskou. Chodil za Ivetou na miesta, kde s rodinou vystupovala. Nenechal sa odbiť jej rodičmi, ktorí so vzťahom nesúhlasili. Miroslav nepatril do artistickej famílie a tak nečudo, že im nebol po vôli. „Presadila som si svoje, odišla som a išla bývať k Mirkovi do Staškova," spomína.
Z artistky sa stala dojička. Jej partner pochádzal z gazdovskej rodiny a tak sa musela prispôsobiť. Postupne sa im narodili tri deti - Sabínka, Kristínka a Erik. „Žila som bežný život. Robila pri dome, opatrovala statok, neskôr som bola robotníčkou v Slovene, starala sa o deti a muža."
Odlúčenie sa vyžiadalo svoju daň
Keďže mladá rodina potrebovala viac financií, rozhodla sa že odíde za sestrou do Talianska, ktorá tam robila opatrovníčku. Peňazí bolo síce viac, no odlúčenie si vyžiadalo svoju daň. „Rozišli sme sa, no boli sme naďalej priateľmi. Deti zostali na Slovensku, brávala som ich na prázdniny, aj som za nimi chodievala. S výchovou manželovi veľmi pomáhala jeho mama. Každý sme síce mali nových partnerov, no puto sa ani po rozvode medzi nami nepretrhlo. Stále tam bolo to iskrenie," vraví.
Po tom, ako raz prišiel Miroslav za ňou aj s deťmi do Talianska, zistili, že stále patria k sebe. Dohodli sa, že Iveta s prácou v cudzine skončí, vráti sa domov a znova sa zoberú.
Tragédia na moste
„V novembri 1994 mi skončila v Taliansku zmluva a tak som sa vybrala autom na Slovensko. Neprešla som však príliš veľkú diaľku, ešte v Taliansku som na jednom moste dostala na zľadovatenej ceste šmyk a havarovala som. Prebrala som sa až v nemocnici," hovorí o udalosti, ktorá jej úplne zmenila život.
Lekári vraj neverili, že prežije. Dvakrát prekonala klinickú smrť, zahlieňovali sa jej pľúca a musela podstúpiť tracheotómiu. „Veľmi mi pomohla rodina, ktorá sa striedala pri mojej posteli, tiež tamojší zdravotnícky personál. Po štyroch mesiacoch ma previezli do Čadce. Napriek tomu, že som bola ochrnutá, „Mirek" ma neopustil, naopak, opäť sme sa stali manželmi a on sa o mňa začal starať. Pol roka som len ležala, potom som to skúsila na vozíku. Päť rokov som však len nehybne sedela, až po rôznych akupunktúrach, návštevách rehabilitačných centier a rôznych terapiách sa mi podarilo otočiť krkom a zdvihnúť ruky," pokračuje v rozprávaní.
Prišla o milovaného syna
Vraví, že aj keď jej bolo ťažko, vždy sa snažila neupadať „na duchu". Krok za krôčikom sa snažila zlepšiť svoju kondičku. Vlani však prišla ďalšia rana. Prišla o milovaného syna. „Erik mal len dvadsaťštyri. Kúpil si motorku, chcel ju vyskúšať a po hodine havaroval a bol mŕtvy," hovorí so slzami v očiach. Aj keď táto ďalšia tragédia hlboko zasiahla do jej života, snaží sa s tým vyrovnať.
„Veľmi mi pomáha manžel, dcéra Kristínka, teším sa z vnuka Patrika. Má dvaapol roka a čoskoro sa mu narodí sestrička," teší sa „babka". Takto by ju však len málokto oslovil. Má síce 43, no vyzerá oveľa mladšie. Vraví, že s ochrnutím bude ďalej bojovať a verí, že sa možno raz aj postaví. Veď zázraky sa dejú. Jeden už totiž zažila. „Keď som stretla môjho muža. Bola to láska na prvý pohľad. A trvá dodnes. No povedzte, nie je to zázrak?"
