ČADCA. Diplomatická kariéra Františka Dlhopolčeka sa začala v roku 1979, keď ako mladý absolvent Vysokej školy ekonomickej nastúpil na Federálne ministerstvo zahraničných vecí v Prahe. Po niekoľkomesačnom pôsobení sa mu naskytla príležitosť vycestovať na prvé zahraničné pôsobisko, do hlavného mesta Kene - Nairobi, kde spolu s rodinou strávil 4 roky.
Ani pri svojom druhom výjazde nezmenil kontinent, bola to opäť Afrika, konkrétne Juhoafrická republika, pričom veľvyslanectvo sa nachádzalo v hlavnom meste Pretórii.
Jeho tretím pôsobiskom bol Izrael, po ňom nasledovala Veľká Británia. V súčasnosti pôsobí ako slovenský veľvyslanec v Čínskej ľudovej republike.
Radi sa fotia s cudzincami
„Na post veľvyslanca v Čínskej ľudovej republike som sa dôkladne pripravoval. Pravdupovediac, aj napriek určitým skúsenostiam z diplomatickej práce som mal určité obavy. Čína patrí medzi najstaršie civilizácie na svete. Starí Číňania sa domnievali, že Zem je štvorcová, obloha kruhová a Čína leží uprostred. Preto svoju krajinu nazvali Ríšou stredu (zem stredu), čiže čung- kuo.
Stred má svoj prenesený význam aj do ponímania vážnosti, či dôležitosti krajiny. Čas je nepodstatný, jednoducho plynie. A toto všetko sa prejavuje aj v správaní ľudí. Číňania sú známi svojimi dobrým spôsobom správania, pohostinnosťou a príslovečnou zdržanlivosťou. Na diplomatické rozhovory sú vždy výborne pripravení a nie na všetko pristúpia. Sú však prístupní logickým argumentom.
Európanov a cudzincov si vážia, nebuďte prekvapení, keď vás na ulici oslovia so žiadosťou, či sa s vami môžu odfotografovať," hovorí veľvyslanec.
Čína historicky prežila všetky ostatné ríše. Dnes je to krajina, ktorá sa dynamicky rozvíja, má štvrtinu svetovej populácie, krajina, ktorá vykazuje za posledné roky 10% rast hrubého domáceho produktu. Krajina sa síce označuje za rozvojovú, ale príchod do Pekingu, či návšteva iných miest tomu nenasvedčujú. Mestá sú moderné a čisté s adekvátnou dopravnou infraštruktúrou, s množstvom zelene a kvetov. Po príchode do krajiny môže byť z tohto všetkého turista prekvapený, môže sa dostať do „kultúrneho" šoku. Ale ten rýchlo pominie."
Číňania si vážia pozdrav v ich jazyku
Národným jazykom je štandardná čínština, ktorej základ tvorí mandarínština. Hovorí ním približne 70% obyvateľov krajiny. Na vyjadrenie slov, či myšlienok používajú znaky. Celkovo ich je viac ako 50-tisíc, bežne sa používa okolo 10-tisíc.
„Ja sám čínštinu neovládam, aj keď sa pokúšam osvojiť si základy. V bežnom živote je to nevýhoda, aj keď stále viac ľudí, najmä mladých, dokáže komunikovať v angličtine. Počas oficiálnych stretnutí, nie je problém komunikovať v anglickom jazyku. Číňania si vážia, keď cudzinec ich aspoň formálne pozdraví, či osloví v čínštine. Základný pozdrav je „Ni hao ma", čo je v našom preklade „Vitajte", resp. „Ako sa máte". Po predstavení je bežné odovzdať partnerovi vizitku - tú musíte podávať oboma rukami, a taktiež oboma rukami vizitku prijímať," vysvetľuje zvyklostí.
Bezplatné stráženie
Po príchode do Pekingu Františka Dlhopolčeka vraj prekvapilo mnoho vecí, najmä v tom pozitívnom slova zmysle. Peking je skutočne moderné mesto. Veľvyslanectvá sa nachádzajú v tzv. veľvyslaneckých štvrtiach.
„Našimi susedmi sú okrem bezprostredného veľvyslanectva Českej republiky aj Poliaci, cez cestu Japonci, Rakušania a Malajci. Prekvapilo ma, že veľvyslanectvá sú chránené 24 hodín v réžii čínskej vlády, čo vzbudzuje pocit istoty napriek tomu, že aj na ulici sa cítite bezpečne. V iných krajinách, ktoré sú po bezpečnostnej stránke viac rizikové, je stráženie veľvyslanectiev takisto bežné, musíte si však najať a samozrejme aj zaplatiť strážnu službu," hovorí.
Ako chutilo čínske víno
Keďže nielen diplomaciou je človek živý, veľvyslanca sme sa spýtali aj na stravu. „Bežne sa podáva 10 i viac hlavných jedál. V Číne si treba dávať pozor na váhu. Jedlá sú pre nás chuťovo veľmi lákavé. Našťastie, „zvládam" paličky, takže mi to problém nerobí. Niekedy je však skutočne potrebná zručnosť. Niektoré jedlá sa jedia paličkami dosť ťažko, v reštauráciách však nie je problém vypýtať si príbor. Nikdy nenapichujte jedlo paličkou, je to považované za neslušnosť. Pozor na nápoje. Pri jednej oficiálnej večeri nás hostiteľ oslovil, či nechceme skúsiť „čínske víno", ktoré sa vyrába v jeho meste.
Zo slušnosti sme súhlasili. Na naše prekvapenie, priniesli fľašu s miestnym alkoholom „mao tai" a začali ho hojne nalievať do vínových pohárov. Našťastie hostiteľ bol tolerantný," spomína na veselý zážitok veľvyslanec.
Čínska strava je vraj iná ako ju poznáme z čínskych reštaurácií na Slovensku alebo v Európe. Predovšetkým je rozmanitá - čo provincia, to iná kuchyňa. „Nespájajme čínsku kuchyňu s ryžou, tá sa je spolu s polievkou až na záver obeda či večere. Tradičný čínsky obed alebo večera končia polievkou s okrúhlymi knedličkami, čo je výraz priateľstva a pozvania," vysvetľuje.
Sen sa môže splniť
František Dlhopolček hovorí, že sa mu, čo sa týka jeho práce, splnil sen. „Túžil som sa stať diplomatom, aj keď priznám, že som presne nevedel, čo to diplomacia je. Pre mňa to bolo predovšetkým cestovanie, spoznávanie cudzích krajín, ľudí. A to je aj odkaz pre mladých ľudí - ak majú sen, splní sa im iba vtedy, keď budú tvrdo na sebe pracovať, učiť sa. Áno, prídu aj problémy a ťažké chvíle, ale tie sa dajú prekonať. Považujte ich dokonca za akúsi skúšku reálnosti vášho sna," odkazuje.
V diplomacii pôsobí už viac ako 30 rokov, precestoval desiatky krajín. Každá krajina, jej ľudia mu prirástli k srdcu, takže na otázku, ktorú cudziu krajinu preferuje ťažko odpovedá, respektíve, odpovie jednoducho - Slovensko. „Domov sa vždy rád vraciam, domov to sú Kysuce, kde som vyrastal, chodil do základnej školy. Tam mám rodinu, priateľov, svoje miesta kam chodím na hríby," priznáva.
