Jaroslav Velička - človek, ktorý má mnoho aktivít. Okrem profesie špeciálneho pedagóga, v ktorej pôsobí už takmer 25 rokov vo funkcii riaditeľa Špeciálnej základnej školy a Centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Čadci, sa už mnoho rokov venuje ochrane prírody. Najmä tí skôr narodení ho poznajú zo zábav a plesov ako gitaristu hudobnej skupiny Albatros z Vysokej nad Kysucou. Tiež ho za srdce chytilo aj fotografovanie.
Všetci vieme, že vašou veľkou záľubou je fotografovanie. Ako ste sa k takejto záľube dostali?
Pred tridsiatimi rokmi som sa so skupinou kysuckých ornitológov zapojil do výskumnej práce Slovenskej akadémie vied, kde bolo potrebné tento monitoring vtáčích druhov vyskytujúcich sa na Kysuciach doplniť aj fotografiami. Takto vznikli moje prvé zábery živej prírody. Snaha ukázať verejnosti vzácne druhy živočíchov a rastlín pokračovala rozšírením tém o krajinu, ľudí, ich zvyklosti a tradície.
Je to pomerne široká oblasť fotografickej tvorby, ako sa to dá popri vašej práci špeciálneho pedagóga zvládnuť?
Motívom k dokumentácii kysuckého regiónu je pre mňa najmä objavovanie niečoho nového, čo sme doposiaľ o Kysuciach nevedeli, alebo čo sme si dostatočne nevšímali. Ako príklad môžem uviesť niektoré nové vzácne druhy živočíchov a rastlín, zvyšky ľudovej architektúry či remeslá, zvyklosti a tradície kysuckých ľudí.
Čomu venujete v súčasnosti ako fotograf najviac času?
Pracujem na dokončení niekoľkých publikácií a monografií. Po dokončení umeleckých diel Miroslava Cipára a akademického sochára Ondreja Zimku, ktorým nedávno vyšli nádherné monografie, pokračujem v spolupráci na ďalších knihách, ktoré majú vyjsť do konca roka, prípadne začiatkom toho budúceho. Sú to napríklad kniha o Trnovom, ktorú textuje bývalý minister kultúry Ivan Hudec, či monografia Novej Bystrice, ktorú robím spolu s nitrianskym biskupom Viliamom Judákom. So starostom Starej Bystrice Jánom Podmanickým dokončujeme monografiu Starej Bystrice a s Máriou Ščuryovou knihu o Žilinskom kraji. V týchto dňoch odišla do tlače aj moja autorská kniha Kysuce, ktorá sa objaví na trhu pred Vianocami.
Toto je všetko publikačná činnosť. A čo výstavy?
Niekoľko výstav som musel odmietnuť pre nedostatok času. Do konca roka sa však určite nevyhnem dvom výstavám - v decembri v Toruni a predtým 28. októbra v novom informačnom centre s galériou na Kohútke, kde mi českí partneri ponúkli stálu expozíciu spolu s českým fotografom Zdeňkom Hartingerom.
Ostáva vám popri týchto všetkých aktivitách čas aj na rodinu a súkromie?
Musím povedať, že rodina mi vytvára skutočne pevné zázemie pre moju prácu. Manželka je nesmierne obetavá a už roky má pochopenie pre moje záľuby. Syn Juraj tiež fotí pre jeden významný slovenský týždenník, a dcéry Zuzanka a Michalka sa venujú podobným záľubám. Mal som v živote šťastie na dobrých ľudí a priateľov, na ktorých som sa mohol vždy spoľahnúť.
