Mladá lekárka pomáhala zraneným na Haiti

Každý si určite pamätá na nedávne nešťastie, ktoré postihlo Haiti. Zemetrasenie zrovnalo so zemou celú krajinu a z chudobných spravilo ešte chudobnejších.

Na Haiti pracovala Michaela Merčiaková v tíme profesora Krčméryho.Na Haiti pracovala Michaela Merčiaková v tíme profesora Krčméryho. (Zdroj: (AR))

ČADCA. Všetka tá hrôza a odkázanosť ľudí na pomoc iných krajín a dokonca aj beznádej, nás sprevádzali snáď
v každých novinách či televízii. Michaela Mečiaková zažila túto hrôzu na vlastnej koži ako členka Krčméryho lekárskeho tímu.

Mladá dvadsaťosemročná lekárka Michaela Mečiaková mala možnosť pomáhať v zemetrasením postihnutom Haiti. Ako členka lekárskeho tímu profesora Krčméryho pomáhala zraneným a bezradným Haiťanom. Hoci je Michaela rodená Žilinčanka, jej mama pochádza z Kysúc. Presnejšie z Horného Vadičova. „Ako dieťa som do Vadičova k starej mame chodievala často. Mám na toto obdobie veľmi pekné spomienky - záhradka, domáce zvieratá, život tak odlišný ako ten v meste...Čaro Vianoc v malej dreveničke zafúkanej haldou snehu," spomína mladá lekárka na svoje detstvo na Kysuciach.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Afrika jej učarovala

Medicínu vyštudovala Michaela na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ešte ako medička po skončení piateho ročníka medicíny sa dostala ako dobrovoľníčka cez Hnutie kresťanských spoločenstiev detí (eRko) na tri mesiace do Nairobi v Keni, kde pracovala v centre pre chlapcov z ulice. „Nebola to medicína, bola to skôr sociálna práca. Pomáhala som učiť chlapcov matematiku a angličtinu, pracovala som s nimi v tvorivej dielni, kde sme všeličo vyrábali - z korálok, papiera, dreva a podobne. Bolo to niečo čo u nás na Slovensku nazývame arteterapia," približuje svoje pôsobenie v Nairobi Michaela. Bola to práca veľmi náročná. Všetko to boli deti, ktoré si prešli životom ulice. Bol to pre ne vlastne akýsi medzistupeň medzi životom na ulici a pokusom začleniť ich do „normálnej školy", nájsť im rodinu, či už vlastnú alebo náhradnú. Práca s deťmi mi bola veľmi blízka aj vďaka eRku. V Nairobi som sa zoznámila aj s lekármi, ktorí tam pôsobili cez projekt pána profesora Krčméryho," pokračuje.

SkryťVypnúť reklamu

O nejaký čas po skončení školy sa stretla s Vladimírom Krčmérym osobne, aby sa ho opýtala, či nemôže byť nejako užitočná a pomôcť v niektorom z jeho projektov. „Pohodlie ambulancie ma zatiaľ nelákalo - mám rada prácu v nemocnici, a pretože mi Afrika po mojej prvej skúsenosti ešte počas školy učarovala, ponúkla som svoje „malé medicínske schopnosti" aj pre projekty v rozvojových krajinách," vysvetľuje Michaela. Čo sa týka rozvojových krajín, mladá lekárka pracovala už v Keni na klinike v Nairobi, v Burundi v nemocnici Rutovu, v Ugande v nemocnici v Buikwe, v Južnom Sudáne v nemocnici Marial - Lou a na krátko aj v spomínanom Haiti v Port-au-Prince, kde nastúpila po tohtoročnom zemetrasení. Na tak mladý život naozaj veľa skúseností...

SkryťVypnúť reklamu

Impulzom, ktorý ju dostal na Haiti bola jednoduchá otázka profesora Krčméryho, či s nimi do toho pôjde. „Nemala som dôvod povedať nie. Každý sa snažil pomôcť ako vedel a mohol - a ak som ja mohla pomôcť ako lekárka, priložila som ruku k dielu, keďže som bola osobne oslovená," hovorí. V Haiti pracovala ako anesteziologička v provizórnych operačných sálach. Uspávala tých, čo boli operovaní a mala na starosti aj pooperačný manažment. Okrem tohto všetci robili všetko to, čo bolo treba. Ošetrovali a preväzovali rany, liečili infekcie, ale aj bežné ochorenia či malárie. Zemetrasenie tu totiž paralyzovalo veľkú časť zdravotnej starostlivosti poskytovanú v tejto oblasti. Preto slovenskí lekári suplovali a robili všetko čo bolo v ich silách.

„Do Santo Dominga sme prileteli z Paríža a ďalej sme pokračovali miestnym „taxíkom". Pri prekračovaní hraníc medzi Dominikánskou republikou a Haiti zrazu všade zavládol chaos, na hraniciach stáli veľké autá s humanitárnou pomocou, všade bolo cítiť typický sladkastý zápach," spomína na svoje prvé dojmy z krajiny po zemetrasení lekárka. Haiti potrebuje predovšetkým rozvojovú pomoc Hneď po príchode na miesto šli priamo na mobilnú kliniku, kde ich lekárska posádka, ktorú striedali zorientovala v situácii a hneď sa pustili do práce.

„Uvedomovali sme si, že sme tu len na krátky čas, a chceli sme ho čo najlepšie využiť. Od ďalšieho dňa som už fungovala na operačnej sále, ostatní z našej posádky pokračovali na mobilných klinikách. Práce bolo naozaj veľa. Často sme robili neskoro do noci, v noci či nadránom nás budili k prípadom..." Naozajstné pocity ovládli mladú lekárku až po jej návrate na Slovensko. Tam na mieste nebol čas na nejaké pocity. „Všade vládol naozajstný chaos, zrúcané budovy, bezradní Haiťania... Niektorí vzbudzovali súcit, iní skôr strach. Bolo evidentné, že tu je pomoc nesmierne potrebná, ale tiež to, že najdôležitejšia je dobrá koordinácia tejto pomoci. Ľudí aj materiálnej či zdravotníckej pomoci prichádzalo veľa, dôležité bolo však správne túto pomoc skoordinovať, a to sa nie vždy organizáciám pôsobiacim v tejto obalsti darilo," vysvetľuje. Na Haiti sa odohrala obrovská katastrofa, ktorá by otriasla akoukoľvek veľmocou. Haiti bola jednou z najchudobnejších krajín sveta už pred zemetrasením - teraz však stojí podľa Michaely ešte pred väčšou výzvou.

„Haiti potrebuje pomoc, ale dôležitejšie je rozlíšiť akú pomoc. Dajte niekomu rybu a zasýťte ho na jeden deň, naučte ho chytať ryby a nasýtite ho na celý život. Bola som na Haiti v krízovej chvíli, kedy bola humanitárna pomoc viac než potrebná, teraz potrebuje Haiti predovšetkým konštruktívnu rozvojovú pomoc. Potrebuje, aby ľudia mali čo jesť dnes, aby mali zdravotnú starostlivosť dnes, ale potrebuje to preto, aby sa mladí ľudia vrátili do škôl, aby dospelí pochopili, že na rozvoj a pozbieranie krajiny z katastrofy sú potrebné ich ruky a chuť niečo robiť. Aby mali čo jesť aj zajtra a aby mali lekársku starostlivosť aj zajtra. A toto už presahuje schopnosti lekára," vysvetľuje zanietene. Haiti podľa nej potrebuje inžinierov, psychológov, sociálnych pracovníkov, politikov, učiteľov i lekárov a mnoho ďalších iných. Toto je podľa mladej lekárky výzva na niekoľko rokov, dokonca desaťročí...

Pomáhať, je vidieť tých druhých okolo seba

Po dvoch rokoch strávených v trópoch Michaela v súčasnosti pracuje na Slovensku. Pripravuje sa na špecializáciu. „Najbližšie plány vycestovať zatiaľ nemám. Ak chcete dávať, treba si nájsť čas a priestor, aby ste mohli načerpať po odbornej, ale aj ľudskej stránke," vysvetľuje lekárka. Hovorí, že pomoc druhým je pre ňu uvedomenie si, že viac ako trištvrtina ľudstva sa má horšie ako my. „Áno, bedákame nad tým, čo všetko nemáme a čo nám chýba, aký je k nám osud krutý, akú máme zlú vládu... Mnohokrát je to naozaj aj pravda... Je len dobré občas si uvedomiť, že na svete nie sme len my, ale aj niekto iný. Nemyslím si, že každý musí ísť do Afriky alebo inej rozvojovej destinácie na to, aby mohol pomáhať druhým. Stačí si otvoriť oči a uši srdca - zbadáme, že niekto možno hneď vedľa nás potrebuje pomoc, lebo sám si nedokáže pomôcť. To je pre mňa pomoc druhým - vidieť tých druhých okolo seba," dodáva na záver.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Kysuce

Komerčné články

  1. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  4. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  7. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  8. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  1. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle
  2. Najlepšie zdroje železa: čo jesť pri jeho nedostatku
  3. NESTO ponúka nadštandardné bývanie na hranici mesta a prírody
  4. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 %
  6. Ktoré signály tela predpovedajú mŕtvicu
  7. Kúsok Slovenska na tanieri: domáce potraviny sú stávka na istotu
  8. Jednoduché farebné premeny do bytu aj záhrady
  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 9 278
  2. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 5 682
  3. Ako sa z firmy na výrobu krbov stal líder v robotike? 5 084
  4. Pokoj, výhľady a dobrá kuchyňa? Vyberáme desať hotelov na Ischii 4 877
  5. Roman Kukumberg ml.: Online hejty vedia bolieť viac ako bodyček 3 759
  6. Bankroty a miliardové dlhy. Úspešný Trump je ilúzia 3 686
  7. Bývajte v centre Košíc – 18 bytov v boutique residence Huštáky 2 586
  8. Koniec nálepkovaniu a predsudkom medzi kolegami u tohto predajcu 2 506
  1. Vladimír Čuchran: Digi za milióny - parodický, satirický pohľad
  2. Marcel Rebro: Naozaj prišla sloboda z východu? Prečo sme potom utekali na západ, pán Fico?
  3. Matúš Grznár: Ako rozoznať matovičovinu od spravodajského článku?
  4. Aleksander Prętnicki: Posledná kvapka - Bratislavský expres
  5. Jozef Pivarník: Nenechajte sa oklamať! Ponziho schéma stále žije a číha na vaše úspory
  6. Nika Göthová: "Všetko, všade, naraz" nie je multiverzum od Marvel. Našťastie.
  7. Vladimír Bojničan: Konzervatívna postfaktická schizofrénia v priamom prenose
  8. Ladislav Boršoš: Konkláve v STVR…
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 479
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 775
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 473
  4. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 10 167
  5. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 368
  6. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 892
  7. Ján Chomík: Tyran, ktorý nemá páru 6 268
  8. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 5 917
  1. Marcel Rebro: Naozaj prišla sloboda z východu? Prečo sme potom utekali na západ, pán Fico?
  2. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  3. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  4. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  5. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  6. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  7. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  8. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

V Lodne spozorovali medvedicu s mladými.

Pribudli nové varovania pred medveďmi.


Keď sa povie skákací hrad, väčšina z nás si spomenie na detský smiech, nekonečné vyskakovanie a farebný svet radosti.


Beh s Vlkmi 2024.

Beh s Vlkmi na Trojmedzí odštartuje 24. mája.


Vlak STADLER KISS Železničnej spoločnosti Slovensko

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) spúšťa najväčšiu modernizáciu vlakov za posledné desaťročia. Do svojho vozidlového parku v najbližších rokoch investuje viac ako miliardu eur.


  1. Vladimír Čuchran: Digi za milióny - parodický, satirický pohľad
  2. Marcel Rebro: Naozaj prišla sloboda z východu? Prečo sme potom utekali na západ, pán Fico?
  3. Matúš Grznár: Ako rozoznať matovičovinu od spravodajského článku?
  4. Aleksander Prętnicki: Posledná kvapka - Bratislavský expres
  5. Jozef Pivarník: Nenechajte sa oklamať! Ponziho schéma stále žije a číha na vaše úspory
  6. Nika Göthová: "Všetko, všade, naraz" nie je multiverzum od Marvel. Našťastie.
  7. Vladimír Bojničan: Konzervatívna postfaktická schizofrénia v priamom prenose
  8. Ladislav Boršoš: Konkláve v STVR…
  1. Ivan Čáni: 9. máj 2025 – najhanebneší deň v dejinách Slovenska. 38 479
  2. Radko Mačuha: Šimečka má niečo, čo už Fico nikdy nebude mať? 20 775
  3. Teodor Pasternák: NAY už nie je „naj“ 13 473
  4. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 10 167
  5. Rastislav Puchala: Výzva od Ficina prijatá 8 368
  6. Miroslav Galovič: Marečku, mohol si ostať legendou... (Mikroblog No 20) 7 892
  7. Ján Chomík: Tyran, ktorý nemá páru 6 268
  8. Ivan Mlynár: Odpoveď Michalovi Šimečkovi na otázku, ktorú o Ficovi zrejme nikdy nepoloží 5 917
  1. Marcel Rebro: Naozaj prišla sloboda z východu? Prečo sme potom utekali na západ, pán Fico?
  2. Věra Tepličková: Možno príde aj kúzelník...
  3. Tupou Ceruzou: Toaleťák
  4. Monika Nagyova: Ako z Netflixu. Preskakoval mŕtvoly a bežal na skúšku do školy
  5. Věra Tepličková: Cesta slovenského Sizyfa do Moskvy alebo Nie je pre cholerika nič horšie, ako nemať možnosť ísť vyššie
  6. Roman Kebísek: Oslobodzujúci efekt Gauguinovej „lekcie maľovania“ na veko drevenej krabice
  7. Anna Brawne: Pridrahý Robert, najlepšia trasa z "Matičky Rusi" by bola cez Bermudy
  8. Marcel Rebro: Fico má strach z Ukrajiny, preto sa klania Putinovi

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu