OŠČADNICA. Gymnazistka Martina Koperová píše básne už od svojich desiatich rokov. Všetky sú o láske, vzťahoch medzi partnermi, ale i matkou a dcérou či kamarátmi. Z každej z nich „dýcha" romantika a porozumenie. „Napísala som aj niekoľko próz, ale tie básne sú mi predsa len bližšie," vysvetľuje sympatická Oščadničanka.
Hovorí, že básne začala písať len tak - z ničoho nič. „Jednoducho mi napadli nejaké verše, a ja som ich hneď napísala na papier. Dodnes píšem básne práve takto." Báseň sa jej jednoducho vynorí v mysli, vtedy musí mať Martinka hneď po ruke pero a papier. Rýchlo ju zapíše a potom ju postupne „doladí". Nikdy nepíše preto, že by sa do toho nútila. Za osem rokov ich nazbierala táto sympatická poetka už takmer šesťdesiat.
Jej snom je vydať knihu básní
„Písaním básní sa akoby odventilujem. Dám na papier moje pocity... Vyrastala som v prostredí, ktoré ma k takémuto niečomu priam predurčovalo. Mamina krásne spieva. Vždy nám spievala. A ocko... Ten je veľký srandista. Pri každej príležitosti - či už je to varenie, alebo nejaká iná práca - si rýmuje a repuje," smeje sa. Sama okrem toho, že je v súčasnosti v maturitnom ročníku čadčianskeho gymnázia, tancuje a spieva vo folklórnom súbore Račan. Tiež hrá na klavír. Básne sú jej predsa len srdcu najbližšie. „Vždy keď mi je ťažko, tak si ich čítam," hovorí.
Martinka je veľká romantička. Sama hovorí, že stále lieta niekde v oblakoch. „Tak to je aj v mojich básniach. Sú plné ideálov, je v nich málo reality." Jej najväčším snom je vydať vlastnú knihu básní. Má už pre ňu aj názov - Myšlienky srdca. „Presne vidím, akoby mala vyzerať, ktoré básne by som do nej dala. Problémom sú však celkom reálne a svetské veci, ktoré v súčasnosti hýbu svetom, a to peniaze," hovorí.
Verí, však, že sa jej knihu podarí vydať. „Určite sa nájdu dobrí ľudia, ktorí mi s mojím snom pomôžu," pokračuje. Sama by chcela svojím dobrým srdiečkom vyliečiť svet. Po maturite by chcela študovať právo. „Všetci mi hovoria, že sa na takéto povolanie nehodím, že som príliš dobrá a mäkká. Ja si však myslím, že práve takíto ľudia by mali byť právnici. Potom by určite aj ten svet bol lepší a krajší. Nielen naháňať sa za peniazmi, ale najmä pomáhať ľuďom," dodáva Martina.
