Túžila po bábätku. Osud však rozhodol inak

ŽILINA. Alica vyrastala na sídlisku. Odjakživa to bolo rozumné dievča. Nepatrila medzi rebelov. Zo školy nosila samé jednotky, robila radosť sebe i svojim rodičom. Vyštudovala dve vysoké školy, našla si výborné zamestnanie v oblasti telekomunikácií a väčšinou jej život prinášal radosť.

Šťastná rodinka

„S manželom sme sa zoznámili počas môjho štúdia na vysokej škole. A keď som spromovala, rozhodli sme sa, že sa vezmeme," začína nám približovať svoj život sympatická dievčina. Vydávala sa ako dvadsaťpäťročná. Na svadobnej ceste sa rozhodli rozšíriť svoju rodinku o ďalšieho člena. „Kto by bol povedal, že sa nám podarí splodiť dieťa na prvý šup. No stalo sa. Po pár týždňoch som zistila, že mi v brušku rastie nový život."

S manželom sa z prichádzajúceho bábätka veľmi tešili. „Po deviatich mesiacoch sa nám narodil zdravý chlapec a s ním spojené všetky tie milé starosti," hovorí Alica. V tom čase nemala Alica ani pomyslenie na to, že by chcela ďalšie dieťa. „Užívali sme si malého do sýtosti, vtedy by som nepovedala, že mi začnú chýbať tie krásne bábätkovské časy."

Braček alebo sestrička?

Chlapec rástol, a keď mal tri roky, Alica sa rozhodla zaobstarať mu súrodenca. „S manželom sme sa teda začali pokúšať o druhé dieťa. Neúspešne," spomína. Hoci si spočiatku mysleli, že druhé dieťa nebude problém, keď to prvé sa im podarilo tak rýchlo, mýlili sa. Po roku márnych pokusov začala byť Alica zúfalá. „Nerozumela som, čo sa deje. Pri prvom dieťati sme nemali žiaden problém, tak prečo teraz máme?" často sa pýtala sama seba. Lekári ju ubezpečovali, že ešte nič nie je stratené, nech skúšajú ďalej.

„Hlavne som sa nemala kvôli tomu stresovať. Ale to sa nedalo. Častokrát som pred meškajúcou menštruáciou verila, že som tehotná. Cítila som, ako sa mi nalievajú prsia, dokonca ma každé ráno napínalo na zvracanie. No bol to omyl, planý poplach. Keď som si urobila tehotenský test, nikdy sa mi druhá čiarka neukázala a menštruácia po pár dňoch prišla."

Nútený potrat

„Po pätnástich mesiacoch som konečne otehotnela," vraví Alica a pokračuje: „No moja radosť bola predčasná." V šiestom týždni tehotenstva totiž Alica začala špiniť. „Doktor mi povedal, že plod sa nevyvíja, ako by sa mal, že musí preč."

A tak podstúpila umelé prerušenie tehotenstva. „Bola som nešťastná. Po toľkých pokusoch otehotnieť, po toľkých pokusoch mať ďalšie dieťa som musela ísť na potrat." Niesla to ťažko. „V brušku mi rástol nový život, s manželom sme sa začali tešiť, že po toľkých neúspešných pokusoch sa nám to konečne podarilo a nakoniec z toho nebolo nič."

Ešte nie je koniec

To ale nebolo všetko, s čím sa Alica musela v tej chvíli vyrovnať. „Po kyretáži neprešli ani dva dni, keď som začala pociťovať nešpecifické bolesti v podbrušku a pulzujúce tlaky na mechúr. Myslela som si, že to patrí k bežným stavom po potrate, tak som tomu nevenovala zvláštnu pozornosť." Bolesti sa však začali stupňovať. „Čím ďalej, tým viac som mala pocit plného mechúra. Bola som presvedčená, že ide o zápal močových ciest, tak som sa to snažila liečiť urologickými čajmi."

Na chvíľu to zabralo, ale keď sa bolesť znovu objavila, a dokonca silnejšia, vyhľadala svojho gynekológa. „Skontroloval ma a skonštatoval, že je všetko v poriadku. Predpísal mi antibiotiká, aby nevznikol zápal." Pilulky poctivo dobrala. No bolesti sa vrátili. „A to už boli iné bolesti. Zalieval ma pri nich pot a mdloba," spomína si na to obdobie Alica. Keď už bolesti nedokázala vydržať, šla na pohotovosť.

Zatúlané vajíčko

Ten deň si pamätá, akoby to bolo dnes. „Bola nedeľa a na príjmovej ambulancii nikoho. Pomyslela som si, ako dobre, aspoň ma rýchlo vyšetria a pôjdem domov." Domov sa ale nedostala. „Najskôr ma zarazil prístup sestričky. Tvárila a správala sa, akoby ju obťažovalo, že mi musí skontrolovať moč a zmerať tlak. A k tomu sa pridal vyšetrujúci lekár, ktorý ma tesne pred vyšetrením privítal vetou, či to nemohlo vydržať do pondelka.

Akoby som ja mohla rozkázať svojmu telu, aby ma dnes nebolelo." Po slovách, že počkať nemohla, ju vzal lekár na sonografické vyšetrenie a nakoniec musel uznať, že urobila dobre, keď prišla. Na ľavej strane podbruška jej objavil pomerne veľký tumor, hoci, ako povedala Alica, ju viac pobolievala pravá strana.

„Najskôr si myslel, že ide o zápal po čistení maternice." Výsledky krvi však žiaden zápal nepotvrdili. „Znovu mi odobrali krv, ale tentoraz na zistenie výšky tehotenského hormónu HCG. A ten sa aj potvrdil." Diagnóza znela - mimomaternicové tehotenstvo. „Nemohla som tomu uveriť, veď pred kyretážou som bola v poriadku a nič podobné ako zatúlané vajíčko vo vajíčkovode nebolo vidieť." Lekár jej oznámil, že ju budú musieť operovať.

Je vďačná aj za jedno

Alica sa zobudila so strašnými bolesťami. „Tá bolesť mi vystreľovala do celého lona permanentne každých dvadsať minút. Našťastie, do druhého dňa ustala." Po operácii za ňou zašiel doktor a vysvetlil jej, čo sa vlastne stalo. „Oznámil mi, že som mala mimomaternicové tehotenstvo. Oplodnené vajíčko sa jednoducho nedostalo do maternice a snažilo sa rásť vo vajíčkovode." Keďže sa vyvíjalo za vajíčkovodom, lekár ho nevidel ani cez sono.

„Teraz už viem, že mi chýba na pravej strane vajíčkovod a moje ďalšie pokusy o druhé bábätko budú o to ťažšie," vraví Alica a smutne sa nevedomky hladí po brušku. Hoci už odvtedy prešiel rok, Alica má všetko v čerstvej pamäti. Sú veci, na ktoré sa jednoducho nedá ľahko zabudnúť. „Stále sa nemôžem spamätať
z toho, čo sa mi prihodilo v priebehu jedného mesiaca. Lekárska technika je síce na dobrej úrovni, ale nie u každého dokážu určiť včas správnu diagnózu."

Ako sama prezrádza, osudu je vďačná aj za to jedno dieťa, ktoré má. „Je veľa žien, ktoré nemôžu mať ani to jedno." Napriek tomu sa nevzdáva nádeje, že jedného dňa, keď sa jej rany na duši zahoja, jej osud dopraje ďalší drobunký voňavý batôžtek.