Tri školopovinné deti: 16-ročný Erik, 15-ročná Katka a 9-ročný Petrík sú siroty. Hrozná tragédia ich nedávno pripravila o obidvoch rodičov. Po tom, čo ich otec nešťastne havaroval s autom, siahol si doma na život, keď zistil, že jeho milovaná manželka, ktorá sa viezla spolu s ním, je mŕtva. Starú mamu, ktorá sedela takisto v aute odviezli so zraneniami do nemocnice, kde leží dodnes. Na otázku, prečo sa rozhodla pani Viera, ktorá má 43 rokov, ujať troch detí, keď sama má vlastné štyri, netreba čakať na odpoveď. „Nikomu by sme ich nedali, už tobôž nie do domova. Veď sú ako naše. Ani sme o tom nepremýšľali, čo s nimi bude, keď sa stala táto hrozná tragédia. S manželom sme boli zajedno, že ich miesto je v našej rodine," hovorí.
Tešili sa zo života, no osud kruto zasiahol
Otec sirôt sa volal Peter, mal 43 rokov a spolu s manželkou Miladkou (36 rokov), sa tešili zo života a svojich detí. Pred 15 rokmi si postavili v Oščadnici - Košariskách pekný domček. S úmyslom, že v ňom prežijú ešte kus života, spoločne zostarnú a dočkajú sa vnúčat. Nestalo sa. Osud si vyžiadal tú najkrutejšiu daň. Pripravil tri deti o rodičov. „Peter s mojím manželom Pavlom boli bratranci, aj spolupracovníci. On robil v Doprastave ako mostový tesár, ona bola kuchárka. Bývali sme blízko seba, poznali sme sa už celé roky. Navštevovali sme sa, naše deti sa stretávali. Už predtým sme boli ako jedna rodina," spomína pani Vierka. Na hrôzu, ktorú prežili v ten osudný večer, nechce radšej spomínať. „Snažíme sa trošku s tým vysporiadať, aj keď to bude veľmi dlho trvať. Musíme však žiť ďalej, najmä deti sa z toho nejako musia dostať," hovorí.
Starí rodičia majú podlomené zdravie
V spoločnej domácnosti žijú s tromi sirotami, ktoré chce dostať spolu s manželom čo najskôr do pestúnskej starostlivosti, ešte dvaja vlastní synovia Paľko a Dávid. Ďalší syn a dcéra sa už osamostatnili. Katka, ktorá prvý rok navštevuje Strednú zdravotnícku školu v Žiline hovorí, že sú radi, že sa ich teta Viera s ujom Paľom ujali.
„Najmenší Peťko veľmi túži po tom, aby ho mal niekto rád. Veľmi lipne na manželovi, akoby v ňom hľadal otca. Spolu píšu úlohy, hrajú sa a môj muž ho tiež berie ako naše najmenšie dieťa," vraví. Na otázku, či deti majú ešte nejakú blízku rodinu odpovedá, že starká zo strany ich mamy leží ešte po havárii v nemocnici, v tej istej leží aj jej muž, ktorému amputovali na chodidle prsty pre problémy s cievami. Je viac než isté, že aj o nich sa bude musieť niekto po návrate domov postarať. Je možné, že to bude práve pani Viera. Starí rodičia z otcovej strany majú takisto pokročilý vek a nie sú na tom zdravotne dobre.
Pri pohľade na Vierku a jej životný optimizmus napriek neľahkej situácii nedá len skonštatovať, že predsa len kúsok šťastia na Košariskách, nad dvomi susediacimi chalúpkami zostal. Vďaka nemu deti žijú s ľuďmi, ktorí vedia, čím prešli a ktorí im budú pomáhať pri ich neľahkej ceste životom. Isto im k tomu dajú silu aj Peter a Miladka, ich bývalí susedia a dobrí priatelia. O tom, že priateľstvo dokáže má veľkú moc a niekedy dokáže skutočné zázraky, určite svedčí aj tento príbeh.
