ČADCA. Umelecký drotár Juraj Šerík z Čadce sa 28. októbra predstaví v priestoroch Galérie Reflexy v hoteli Magnólia v Piešťanoch. „Oslovil ma Arpad Benik z Agentúry zdravotne postihnutých občanov Slovenska a ponúkol mi spoluprácu," hovorí Juraj, ktorý je sám členom Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v Čadci a člen Sekcie nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska. Výstavu, ktorá potrvá do 11. novembra, organizuje Slovenská agentúra na podporu zdravotne postihnutých občanov SR.
„Veľmi sa na ňu teším, pretože jej súčasťou budú aj skutočné skvosty drôtených prac mojich predkov J. Holanika Bakeľa a Jakuba Šerika Fujaka z Dlheho Poľa, ktoré zapožičalo Považské múzeum," hovorí Juraj. Výstava sa budenie niesť v znamení drotárskeho umenia, ktoré má vyše 150-ročnú rodinnú tradíciu. Atmosféru na vernisáži umocní aj vystúpenie FS Drotár z Dlhého Poľa. „Prijali moje pozvanie a zaspievajú krásne drotárske piesne," teší sa Juraj.
Slávnych predkov nezaprie
Na Jurajovi Šeríkovi z Čadce sa podpísal fortieľ jeho predkov. Pradedo Jozef Holánik-Bakeľ dospel od remeselnej výroby bežných výrobkov k umeleckej výrobe z postriebreného drôtu, ako boli rozličné misy, vázy, košíky, kazety. Stal sa skutočným kráľom drôtu. Dokázal, že sa z neho dajú vyrobiť predmety nezvyčajnej krásy. Vo svojej práci spájal zmysel pre precíznosť s osobitným estetickým cítením, takže vzbudzovali všeobecný obdiv.
Jeho pokračovateľom sa stal jeho zať Jakub Šerík a v súčasnosti Juraj Šerík, ktorý je pravnukom a vnukom slávnych drotárskych majstrov z Dlhého Poľa. „Mám šťastie, že pochádzam z tejto rodiny. K dedovi som chodieval na prázdniny. Odmalička ma zaúčal do drotárskeho remesla," hovorí potomok, ktorý nechce, aby ich rodinná tradícia vymizla.
Po dedovej smrti sa remeslu nevenoval. Vrátil sa k nemu až po dvadsiatich rokoch. „Nemohol som dopustiť, aby drotárstvo vymrelo. Máme určité „grify", ktoré nikto nepozná a nerobí. Je to rodinné tajomstvo." Juraj pracuje s mosadzným a medeným drôtom. Okrem iných majstrovských diel vyrobil aj prekrásny kalich, ktorého hodnota sa pohybuje okolo 250 eur.
Jurajov pradedo Jozef Holánik-Bakeľ mal ešte za prvej republiky vo Varšave dielňu, v ktorej pracovalo tridsať ľudí. Vyrábal bežné veci do domácnosti ako habarky a svietniky. Zlomila ho však hospodárska kríza. Keď sa vrátil na Slovensko, vymyslel novú techniku a začal vyrábať šperkovnice a ozdobné veci. V Budatínskom zámku pri Žiline je nainštalovaná jeho stála expozícia. Keďže nemal v remesle nasledovníka, jeho zať musel predtým, ako mu dal svoju dievku za ženu, zložiť drotárske skúšky.
