Ovce sú spokojné, tento rok pranostika viažuca sa k Demetrovi nevyšla. Aj keď hovorí, že „ak na Demetra vietor duje, bača s ovcami sa sťahuje", oni si stále pochutnávajú na čerstvej paši.
STARÁ BYSTRICA. Na kysuckých stráňach sa už síce zatrblietal srieň a na kopcoch objavil na chvíľu dokonca prvý sniežik, ovce si naďalej pochutnávajú na čerstvej paši. Predseda Roľníckeho družstva v Starej Bystrici František Kulla hovorí, že pastviská sú zatiaľ dobré a tak niet dôvod, aby ovce už ustajnili.
Čerstvá paša je podľa neho pre ne oveľa lepšia. Včera - na sviatok svätého Demetra, v minulosti nazývaného aj Mitro, sa na družstve pastierske slávnosti nekonali. Táto tradícia zrejme na Kysuciach nadobro zanikla. Tešia sa akurát bačovia, ktorí si cez zimu budú môcť dlhšie pospať. Ovce už čakajú jahniatka a tak menej starostí majú už teraz, pretože ich netreba dojiť.
Roľnícke družstvo v Starej Bystrici má 1 100-kusové stádo a ročne vyprodukuje okolo 15-tisíc litrov mlieka. Nepraktizuje predaj z dvora, po 0,83 € za liter ho predáva na ďalšie spracovanie do Červeného kameňa. Predseda hovorí, že mlieko nie je pre nich ziskovým artiklom, rovnako ako vlna. Najlepšie idú na odbyt veľkonočné jahňatá.
Vlna našťastie nie je rozhodujúca
Ovčia vlna sa stala pre chovateľov artiklom, ktorého sa veľmi ťažko zbaviť. Prevaha pastvín nad ornou pôdou prinútila v minulosti kysucké poľnohospodárske družstvá viac sa venovať živočíšnej než rastlinnej výrobe. Dobrú tradíciu mal práve chov oviec. Porevolučné zmeny priniesli problémy s majetkoprávnym vysporiadaním pozemkov, zrušili sa príspevky na vlnu, družstvá a salaše išli k úpadku.
Načas sa ovca stala nezaujímavou a mnohí od jej chovu upustili. Postupne sa však situácia zlepšila, a tak aj na Kysuciach sú poľnohospodárske podniky, ktoré sa ešte chovu oviec venujú. Našťastie, vlna nie je pri chove rozhodujúcou surovinou.
Za rok jej majú vyše tri tony
Predseda družstva František Kulla hovorí, že ovce sa musia strihať dvakrát do roka. Keďže v súčasnosti majú vyše tisíckusové stádo, nahromadí sa im za sezónu aj 3,5 tony vlny.
Pre ilustráciu, za socializmu sa kilogram predával až po 250 korún, dnes za ňu dostanú 0,20 eur (6 korún), pričom strihanie jednej ovce ich vyjde na 0,66 eur. Ako vraví, sú radi, keď sa im podarí vlny zbaviť a nájde sa niekto, kto ju kúpi. Záujemcov je ako šafránu, vlnu niet kde skladovať a nedá sa ani len tak ľahko zlikvidovať. Tento rok sa im ju však podarilo vymeniť. Jedno strihanie majú ovce už za sebou a tak získali 1500 kíl vlny, ktorú vymenili za kamennú soľ.
U susedov experimentujú
Pred pár rokmi v susednej Morave svitla chovateľom nádej, že zásoby vlny, pre ktorú v posledných rokoch nemali odbyt, budú môcť ponúknuť ako materiál vhodný na zatepľovanie budov. Textilný skúšobný ústav v Brne, ktorý vlnenú zatepľovaciu vatu vyvinul, svoj výrobok prezentoval v Bystričce na Vsetínsku. Prvým objektom zatepleným vlnou sa stala drevená chalupa Českého zväzu ochrancov prírody.
Vlnu na zatepľovanie upravili tak, aby spĺňala všetky stavebné normy. Patrí k nehorľavým materiálom a je impregnovaná proti škodcom. Tomuto materiálu predpovedali veľkú budúcnosť. V porovnaní s čadičovými vatami je vhodnejšia do interiérov, pretože pohlcuje a zasa vypúšťa vlhkosť, udržuje v byte zdravú klímu.
Ako sa pokus osvedčil, sme sa nedozvedeli. Faktom je, že u nás na Slovensku je o ovčiu vlnu minimálny záujem, z čoho sú často chovatelia zúfalí. Hromadí sa im totiž v skladoch a nemôžu sa jej zbaviť. Dokonca je klasifikovaná ako nebezpečný odpad.
