Keď vojdete do domu Cyprichovcov, je vám hneď jasné, že tu býva niekto, kto má rád drevo. Drevené reliéfy, sochy i obloženie. Jednoducho nádhera. Len ťažko uveriť, že toto dokázali ruky človeka. Róbert Cyprich je naozaj naslovovzatý umelec, i keď on sám sa za neho nepokladá. „Je to niečo, čo ma chytilo za srdce už v detstve. Vyrezávam už od dvanástich rokov," hovorí. Kým pred tridsiatimi rokmi začal prevažne s ľudovou tématikou, postupne, ako sám vraví, vyrástol a dozrel, a dnes sa pod jeho rukami rodia rôzne sochy, plastiky... „Mám veľké šťastie, že to čo ma veľmi baví, ma v podstate aj živí," teší sa.
Róbert Cyprich sa vyučil za stolára. Jediná škola umeleckého rezbárstva bola totiž v čase, keď nastupoval do učenia, až v Rajci. „Stolárstvo malo k drevu najbližšie. Tak som sa vyučil za stolára," hovorí šikovný rezbár. Aj v jeho prípade platí, že remeslo má zlaté dno. Okrem umeleckých výtvorov, zvládne všetky práce s drevom.
Drevo zháňa cez internet
Rezbár sa zúčastňuje na všetkých možných sympóziách - v Oščadnici, v Havířove, Karvinej... Hovorí, že viac navštevuje na týchto podujatiach Moravu, ako Slovensko, ale nie je to plánované, jednoducho to tak vychádza. „Na sympóziách ma baví to, že sa tam vyrábajú sochy v životných, ak nie v nadživotných veľkostiach. Človek tu má príležitosť vyskúšať si prácu s rôznym drevom, a v neposlednom rade aj odprezentovať svoju tvorbu," vysvetľuje Róbert Cyprich. Sám vyrezáva najčastejšie z lipy, ale vdýchol život už aj orechu, hruške, čerešni, dubu či gaštanu. Najtvárnejšia je podľa neho lipa.
„Najkrajšie je však drevo z ovocných stromov," vysvetľuje. Kým iní surfujú po internetových stránkach kvôli zábave, prípadne nákupu nejakej elektroniky či oblečenia, tohto muža zaujímajú stránky, ktoré ponúkajú na predaj kmene stromov. Práve tak si zháňa drevo, aby mohol pracovať. „Sedem rokov som vyrábal krky na sláčikové nástroje. To ma trochu pribrzdilo v mojej tvorivej práci, ktorú robím najradšej."
To, že dal Róbert Cyprich svojmu koníčkovi aj srdce, netreba dokazovať. Stačí sa pozrieť na jeho tvorbu. Drevo akoby znovu ožilo. Najviac je hrdý na svoje dielo Goralské srdce. Predsa len, ako bývalý člen folklórneho súboru Kysučan má k folklóru veľmi blízko. I keď je jeho súčasná tvorba podstatne modernejšia. Inšpiráciu berie odvšadiaľ. Najskôr sa dielo zrodí v jeho hlave, myšlienku prenesie na papier a potom ju vryje do dreva. Takto sa zrodila Posledná večera Ježiša s učeníkmi, rôzne krajinorezby či plastiky. Rezbár pritom trávi vo svojej dielni denne aj desať hodín. „Ten čas si však pri práci, ktorá ma teší vôbec neuvedomujem," dodáva Róbert Cyprich.
