ČADCA. Podkôrny hmyz sa podieľal na kalamitách v kysuckých lesoch spravovaných Lesmi SR vyše 50-timi percentami. Ďalšími škodcami sú drevokazné huby, tiež počasie. Ako nás informovali v Odštepnom závode v Čadci, odchytili do lapacích zariadení 17 miliónov imág lykožrúta smrekového, 14,6 miliónov lykožrúta lesklého, 13 tisíc invázneho lykožrúta severského a 5,4 tisíc drevokaza čiarkovaného. Pozemnou aplikáciou insekticídu ošetrili 15 300 kubíkov drevných zásob atraktívnych pre škodcov, 3 700 kubíkov vrcholcových zlomov po snehovej kalamite, ktorá postihla Kysuce vlani v októbri, a približne 68 000 kubíkov stojacich stromov na exponovaných stanovištiach.
Na ochranu išli nemalé peniaze
Najviac postihnuté sú oblasti, kde v minulosti ľudia zmenili prirodzené drevinové zloženie lesných porastov a ktoré boli najviac atakované imisným zaťažením. Ide o Čadečku, Oščadnicu, Novú Bystricu, Rudinskú a Povinú. Smrekové porasty Kysúc dlhodobo oslabujú hubové ochorenia. Podkôrniky sú často až druhotným škodcom, ktorému sa pri jeho premnožení nedokážu oslabené stromy brániť.
Celkové náklady na mechanické opatrenia, feromónové lapače a návnady, porastovú hygienu, údržbu ochranných chodníkov, chemickú ochranu porastov a zásob dreva predstavujú v tomto roku 289 840 € (8,73 milióna Sk).
Otvorili náučný chodník
Zlepšenie zdravotného stavu lesných porastov, zníženie rizika povodní a zvýšenie retenčnej schopnosti lesa chcú dosiahnuť tvorcovia spoločného poľsko-slovenského projektu Revitalizácia beskydských lesov. Tie patria zásobou drevnej hmoty medzi najbohatšie v Európe. V rámci projektu odovzdali 22. októbra do užívania aj lesnícky náučný chodník dlhý 32,6 km s názvom Beskydská zelená cesta.
Začína v Starej Bystrici v osade Slezákovia, prechádza po 2,4 km úseku na cestu III. triedy, pokračuje do skanzenu vo Vychylovke, odtiaľ na slovensko - poľskú hranicu, smeruje k rezervácii Šrubita a končí v Lesnej škole v Rycerke Gornej. Beskydská zelená cesta neponúka len prechádzku panenským lesným prostredím, oboznamuje aj s flórou a faunou, zároveň poukazuje na snahu lesníkov na obidvoch stranách hranice prinavrátiť život do lesov zničených podkôrnikovou kalamitou.
