SVRČINOVEC. Pani Terézia Mešťanová má 54 rokov, žije vo Svrčinovci a jej najväčším koníčkom je veršovanie rozprávok. Pred dvomi rokmi jej vyšla prvá kniha Veršované rozprávky, ktorá si hneď našla svojich verných čitateľov. V týchto dňoch pracuje na ďalšej a tak sa opäť vracia do rokov, keď jej ratolesti líhali ešte do detských postieľok.
Zamestnanie zavesila na klinec
„Niektoré si pamätám odvtedy, ako som ich čítala mojím deťom a zveršovať ich mi nerobí problém. Niektoré si prečítam znovu.
Nikdy som si nemyslela, že niekedy mi vyjde knižka," hovorí bývalá kaderníčka, ktorá pre zdravotné problémy musela svoje zamestnanie, ktoré vykonávala vyše dvadsať rokov, zavesiť na klinec. O tom, že talent pani Terézii určite nechýba nesvedčí len jej umenie veršovať, tiež jej výtvory, ktoré ležia v krabiciach. Majstrovsky zvláda techniku richelie s pomocou ktorej zhotovuje prekrásne kraslice. Spod jej rúk vychádzajú aj kroje pre bábiky. Inšpiruje sa ľudovou „módou" z rôznych kútov Kysúc.
Chýbajú telíčka
„Problém je s telíčkami, ktoré sa tu nedajú kúpiť," hovorí o peripetiách pri zhotovovaní krojovaných bábik. Zatiaľ to rieši svojsky. Telá bábik vyrába z hliny a potom ich parádne vyoblieka. Doteraz ušila okolo dvadsať krojov. S nimi, ale i kraslicami uspela už na nejednej súťaži. Na margo nasledovníkov v rodine hovorí, že dúfa, že budú. Zatiaľ sa teší z piatich vnúčat od dvoch starších detí - tridsaťtriročného syna a tridsaťdvaročnej dcéry, najmladšia, dvadsaťročná, je ešte slobodná.
Deti svoju mamu v jej koníčkoch podporujú. Napokon, aj oni majú z nich úžitok. Keď prídu na návštevu, chvíle pohody im navodí aj začítanie sa do maminých veršovaných rozprávok. Veď kto z nás by sa nechcel vrátiť do detstva a zaspomínať si na časy, keď sme dokázali zaspať pri Popolvárovi, Popoluške či Zlatovláske.
