rom a stále s potešením vypeká kadejaké dobroty.
LODNO. Na stole mal vtedy pán domu vyvaľkané cesto. Akurát sa chystal piecť múčnik, zrejme chutné buchty alebo štrúdle. Okrem neho ako gazdu nás privítal aj jazvečík Tinka, fenka, a dve malé, čerstvo narodené šteniatka. Na rozložitej peci sa sušili bylinky, prenikavo rozvoniavali po celej izbe. Pri rozlúčke sme vyjadrili presvedčenie, že sa s milým a pohostinným človekom znovu stretneme.
Tvorba ako záľuba
Počas nášho stretnutia nám Martin Kolembus spomínal novú knihu, ktorú by chcel vydať. Vymyslel pre ňu aj názov Slnečná jeseň. Mala to byť jeho desiata kniha v poradí. Jubilejná. Literatúra a tvorba poézie boli vždy jeho záľubou. Popri hore a cukrárskom remesle.
V spomínanej knihe zamýšľal uverejniť niektoré nové básne, ale tiež príbehy zo svojho života. Ako osemdesiatročný mal svoje skúsenosti a o tieto sa chcel podeliť s čitateľmi. Trápilo ho, že ľudia strácajú svoje hodnoty, že nimi nežijú a pomaly, ale isto sa rútia do záhuby. Voľnosť, to nie je všetko. Človek musí byť za svoje činy zodpovedný. Zároveň sa chcel takýmto originálnym spôsobom poďakovať svojim milým, svojej rodine, ktorá mu pripravila naozaj peknú - tú slnečnú jeseň života.
Veľké stretnutie
Rok si s rokom podali ruky a túžba Martina Kolembusa sa splnila. V polovici novembra zorganizoval v spoločenskej miestnosti Domova dôchodcov v Kysuckom Novom Meste stretnutie spojené s prezentáciou kníh. Pozval naň mnohých svojich starých priateľov i niekdajších spolupracovníkov. Zišla sa tu tiež jeho rodina - dve dcéry Mária a Danka s manželmi. Nechýbala umelecká obec, či už to boli spisovatelia, básnici, ilustrátori a kultúrni pracovníci. Stretnutia boli bezprostredné, plné spomienok na niekdajšie prežité časy. Martin Kolembus bol plný svojej úžasnej energie, stretnutie mu urobilo radosť.
Súčasťou stretnutia však bol aj kultúrny program. Išlo o prezentáciu nových kníh básnika.
Hore v hore a Slnečná jeseň
Moderátorka Katarína Šulganová srdečne privítala všetkých hostí. Jej úlohou bolo predstaviť tvorbu básnika Martina Kolembusa vrátane jeho dvoch nových kníh. Prvou knižkou bol výber básní z jeho dovtedajšej tvorby s názvom Hore v hore a druhou - tá vytúžená kniha Slnečná jeseň, o ktorej nám kedysi toľko rozprával! Bola zrejme jeho srdcovou záležitosťou... O vydanie obidvoch diel sa vrchovatou mierou zaslúžila básnikova dcéra Mária Tatarová. Zostavila ich a redakčne upravila.
Vo svojich knižkách píše Kolembus o všetkých veciach, ktoré ho v živote postretali a zaujali. Do jednej z nich napísal akési svoje motto: „Moje srdce je ako membrána, zachytí každý šelest. Je ako osikový lístok. Zachytí vánok, vetrík, vietor, orkán..."
A čo autora najviac chytilo za srdce? V básniach píše najmä o žene ako objekte krásy a pokračovateľke života, o životnom optimizme, ktorý je pre človeka dôležitý, o dobrom slove, viere, ale aj o byrokracii, čo strpčuje ľuďom život. Nezabudol, samozrejme, ani na svoju horu, lebo mali k sebe „vrelý vzťah". V knižke Slnečná jeseň zobrazuje niektoré príhody zo svojho života. V jej závere sa nachádza (Foto)Portrét Martina, ktorý napísal dlhoročný priateľ Martina Kolembusa, spisovateľ Dušan Mikolaj. V ňom ukazuje Kolembusa ako básnika, cukrára, bylinkára, výrobcu krásnych umeleckých predmetov z dreva, rozprávača (viackrát vystupoval na celoslovenskej prehliadke Rozprávačské Lodno), poľovníka, bojovníka za ľudskú dôstojnosť.
Človeka slobodného srdca a slobodnej mysle. Nech taký ostane aj naďalej...
