ČADCA. „Koncom roku 2008 sme dali vypracovať projekt na záchranu a komplexnú rekonštrukciu domu, keďže už bol schátraný a zničený. Požiadali sme ministerstvo kultúry o dotáciu v grantovom systéme Obnov si svoj dom, keďže pradedkov dom v Dlhom Poli vyhlásili v roku 2001 za kultúrnu pamiatku," hovorí Juraj Šerík z Čadce, ktorý je umeleckým drotárom.
Na tomto mladom mužovi sa podpísal fortieľ jeho predkov. Pradedo Bakeľ dospel od remeselnej výroby bežných výrobkov k umeleckej výrobe z postriebreného drôtu, ako boli rozličné misy, vázy, košíky, kazety. Stal sa skutočným kráľom drôtu.
Dokázal, že sa z neho dajú vyrobiť predmety nezvyčajnej krásy. Vo svojej práci spájal zmysel pre precíznosť s osobitným estetickým cítením, takže vzbudzovali všeobecný obdiv.
Predkladatelia projektu bolí úspešní, podarilo sa im získať dotáciu a tak sa mohli pustiť do prípravných prác.
Trvalo takmer tri mesiace, kým dom vyčistili, vysťahovali a bezpečne uskladnili všetok starý nábytok. Tiež vyčistili a vytriedili všetky veci, ktoré neskôr prejdú dôkladnou reparáciou, aby ich mohli v budúcnosti opäť vystaviť.
V zrekonštruovanej drevenici plánujú zriadiť pamätnú izbu Jozefa Holánika - Bakeľa, jeho zaťa Jakuba Šeríka - Fujaka a tiež Juraja Šeríka ml., ako pokračovateľa tejto výnimočne vzácnej rodinnej drotárskej tradície, ktorej korene siahajú až do rokov 1850.
Najskôr drevenicu rozobrali
Pôvodný zámer rekonštrukcie počítal len s výmenou krovu a krytiny, opravou základov na severnej a západnej strane ako i s výmenou pohnitých trámov. Pri čistení omietok a rozoberaní podláh však zistili, že chalupa bola zhnitá a „načal" ju červotoč.
„To nás donútilo komplet rozobrať celú drevenicu. Zistili sme, že stála na hlinených základoch, takže sme museli urobiť nové. Zároveň sme rozhodli o posune chalupy o jeden meter od hlavnej cesty. Zvýšili sme jednak bezpečnosť na ceste, tiež ochránili chalupu, čo sa týka snehu a škodlivých vplyvov premávky," vysvetľuje drotárov pravnuk.
Do stavby sa zapojili naslovovzatí odborníci. Celé základy im pomohol na starý spôsob z pôvodného kameňa vymurovať sused Anton Okapal, ktorého babka bola Holánikova dcéra. Potom nastúpila ďalšia vychýrená partia odborníkov - tesári z Čičmian, pochádzajúci z Oravy.
„Drevenica rástla ako z vody. Novú strechu pokryli ručne štiepaným šindľom, na jej štíte osadili opravený vycifrovaný bubnik, ktorý dlhé desaťročia pútal pozornosť okoloidúcich. Na svojej miesto sa neskôr dostanú aj povestné medaily, ktoré získal pradedo na svetových a domácich výstavách, tiež slnečné hodiny či reklamné tabule," vraví Šerík.
V rohoch ukryli mince
Prezrádza, že keď založili prvý veniec trámov, do jedného z rohov vložili na pamiatku a pre šťastie, tak ako sa to robilo aj v minulosti, mincu.
Išlo o starú desaťkorunáčku a nové eurové mince. Bude to dôkaz o dobe, v ktorej rekonštrukciu urobili.
Do ďalšieho rohu napísal pravnuk odkaz pre ďalšie generácie, ktoré po ňom prídu. Ako vraví: „Aby drotárstvo nezaniklo a malo ďalšieho pokračovateľa." Dodáva, že veľmi významnou osobou, ktorá má zásluhu na tom, že Holánikov dom je dnes kultúrnou pamiatkou, je Karol Guleja, ktorý celý život zasvätil drotárstvu.
Je to jeden z posledných ľudí, ktorý osobne poznal Holánika. Vďaka nemu sa v roku 1940 uskutočnila aj prvá svetová výstava drotárstva v Dlhou Poli.
Na dokončenie chýbajú peniaze
„Momentálne chýbajú peniaze na dokončenie projektu. Je potrebné pristaviť ešte jednu hospodársku budovu pri chalupe. Jedna bez druhej nemôže fungovať, pretože schody na povalu sú práve v hospodárskej budove," vysvetľuje Juraj.
Predčasom ho v jeho práci povzbudila aj Natalia Karlinska z USA, ktorú fascinuje drotárstvo a ktorá preložila knihu Svetom moje svetom od Vladimíra Ferku do ruštiny.
„Drotárstvo ma fascinuje už presne 24 rokov. V januári 1986 som sa zoznámila s priekopníkom slovenskej literatúry faktu Vladimírom Ferkom, ktorý mi daroval knihu Svetom, moje, svetom. Po prečítaní tejto znamenitej knižky a po jej preklade do ruštiny a gruzínčiny som sa stala priateľkou všetkých drotárov na svete. Napísala som o nich veľa článkov a stala som sa ich hovorkyňou vo svete. Putovanie drotárskymi cestičkami ma priviedlo na webovú stránku Juraja Šerika, ktorý ma fascinoval nielen svojimi prácami, ale aj svojou snahou zachrániť drevenicu svojho pradedka. Tá sa môže stať dôstojným kultúrnym stánkom, ktorý bude mať svoje pevné miesto v dedičstve Slovákov na celom svete," píše v liste, ktorý mu zaslala.
Juraj nám prezradil, že ak stihne, chce tento rok ešte natrieť celu drevenicu, zadebniť okná a tak ju pripraviť na prezimovanie. Na jar chce pokračovať v prácach v interiéri. „Plánujem urobiť pôvodnú murovanú piecku, izolácie, elektrické rozvody, omietky, podlahy, osadiť pôvodné dvere a nové okná.
Neskôr ma čakajú zemné úpravy, chodník okolo chalupy, cesty, plot a osadenie pôvodnej brány od Holánika. Je to roboty „na sto rokov", smeje sa.
Dodáva však, že ho v tejto práci poháňa aj hrdosť na svojho predka. Pradeda za jeho krásnu a precíznu prácu ocenil celý svet. Aj v roku 1911 na svetovej výstave v Ríme získal najvyššie ocenenie Gran premio.
